top of page
Nitra
Synagóga
Budovy synagóg sú vynikajúcim priestorom pre koncerty. Napokon boli viac ako tri tisícročia miestom hovoreného slova – čítaní, modlitieb, dišpút, vyučovania a pravdaže aj hudby, spevu. Práve z tohto dôvodu je v každej vynikajúca akustika. V nových koncertných, či divadelných sálach ju nedosahujú ani vedecké postupy pri projektovaní a realizácii. Táto v Nitre patrí konečne k niekoľkým synagógam na Slovensku, ktoré vstali z popola, prestali byť skladmi s devalvujúcim „využitím“. Je však našim zlým svedomím, že ostali bez židovskej komunity, patriacej do týchto miest a regiónov. Pred druhou svetovou vojnou tvorila židovská komunita v Nitre takmer tretinu obyvateľov.
Predpokladáme, že práve v tomto meste žila židovská komunita už v období Nitrianskeho kniežatstva i Veľkej Moravy. Archeologicky dokázané je aj jej prežitie v meste po politickom zániku týchto útvarov. Pramene ju spomínajú roku 1113. Potom sú už časté zmienky o komunite v Párovciach (časť mesta), kde si potom roku 1766 postavili synagógu. Po rozdelení na dve náboženské obce – ortodoxnej a neologickej – sa neologická obec rozhodla pre stavbu tejto roku 1908.
Vybrali pozemok v úzkej ulici v centre. Oslovili vynikajúceho architekta synagóg v Uhorsku, Lipóta (Leopold) Bauhorna. Do ulice je otočená hlavná vstupná fasáda riešená ako priečelie. Voči vnútornej sakrálnej dispozícii a orientácii je bočnou. Nad hornou atikou sa na tejto strane nachádzajú menšie strešné kupoly. Spolu s hlavnou nad stredom majú tvaroslovie viedenskej secesie Otta Wagnera. Hlavná, centrálna je posadená na veľkú stanovú strechu, ktorá kryje celý rozsah kvadratúry hlavného priestoru. V strednej osi priečelia do ulice je mierne predsunutý rizalit, ktorý až nad úroveň strechy vytvára piliermi štít a zviera maurský tvar oblúka. Piliere a vertikálne pilastre na tejto i ostatných fasádach sú pokryté rustikálnym obkladom glazovaných tehál. Steny medzi nimi majú hladké omietky a v osiach medzi nimi veľké okná. Na poschodí trojdielne, s románskymi stĺpikmi, gotickými kružbami, ktorých prúty sú v profile redukované secesným spôsobom. Aj vstupný portál je kombináciou tvaroslovia románskeho, byzantského a maurského. Na východnej strane, v osi vnútornej dispozície, vystupuje polygonálna apsida priestoru za svätostánkom.
Za portálom, už vo vnútri je predsieň (puliš) ako priestor pre stíšenie sa pred vstúpením do posvätného priestoru. Za jej dverami nájdeme tri tabule z červeného mramoru z pohoria Gerecze a na nich mená zakladateľov a darcov, ktorí sa zaslúžili o výstavbu chrámu. Vnútorný priestor hlavnej modlitebnej sály má centrálny štvorcový pôdorys. Členia ho štyri mocné hranolové piliere so secesnými hlavicami, ktoré nesú na poschodí bočné tribúny pre ženy (ezrat hašim) a klenbové pásy nad celým priestorom. Hlavice pilierov pod konštrukciou tribún i hore pod klenbovými pásmi majú v secesnej rastlinnej ornamentike zakomponované obrysy Mojžišových tabúľ.
Klenbové pásy majú v podhľadoch plastické bordúry kružieb orientálneho tvaru. Stropy, aj tie nad tribúnami sú už moderné, rovné. Prevýšená je len centrálna časť. Je tu na kútových pendantívoch nasadená prevýšená kruhová kupola s vrchlíkom v hornom ukončení a bez otvorov presvetlenia. Členia ju len prstence z konzoliek a roziet. Zábradlia tribún sú drevené, vyrezávané, s motívom slepých arkád. Do východnej, oknami presvetlenej apsidy sa centrálny priestor efektne otvára jedným z klenbových pásov. Vstavaná je do neho veľkolepá kulisa bohatých architektonických tvarov a prvkov architektúry (mizrach), v ktorej s nachádza svätostánok (Aron-ha-kodeš), kde boli uložené zvitky Tóry.Na stenách po obvode dolnej časti vidíme panely s potrebnými poučnými informáciami, historickými a ilustračnými fotografiami – o histórii, tradíciách a osudoch židovskej komunity v meste, o výstavbe synagógy, o jej architektúre, dejinách synagóg, ich význame pre veriacich ale aj o architektovi Baumhornovi. Malé múzeum osudov židovských rodín je na poschodí vo východnej apside za kulisou svätostánku. Na priestoroch ženských tribún bývajú príležitostné výstavy výtvarného umenia. Architekt Lipót (Leopold) Bauhorn (1860 – 1932) žijúci v meste Kisbér bol najvýznamnejším projektantom monumentálnych synagóg v Uhorsku. Nachádzajú sa teda (alebo boli) v mestách na území súčasného Maďarska, Rumunska, Srbska, Chorvátska, Slovinska, i na dnešnom Slovensku – Nitra, Lučenec, rekonštrukcia staršej synagógy v Liptovskom Mikuláši. Ich architektonický štýl bol historizujúco-eklektický. Neuveriteľne invenčne kombinoval tvaroslovie byzantské, románske, gotické, maurské i orientálne. Typická bola tendenčnosť týchto tvarov a prvkov k secesii. Hmotové, priestorové, dispozičné, symbolické i akustické vlastnosti týchto synagóg boli však predovšetkým vynikajúco profesionálne navrhnuté a zrealizované. Každým projektom vždy splnil požiadavky na veľkosť i finančné náklady konkrétnej komunity. Na dvadsiatich objektoch synagóg, ktoré postavili podľa jeho projektov, badať istý vývoj - najmä v používaní tvaroslovia architektonických článkov. Vrcholným dielom je synagóga v Szegede (1902), ktorá je považovaná za najveľkolepejšiu na svete. Najviac je jej podobná synagóga v Lučenci, kde dobový starší projekt realizovali až roku 1925. Celkovou hmotou architektúry, ale najmä formou okien, je synagóge v Nitre podobná tá v Rijeke (1895) a členením architektúry fasád, použitím materiálov je nitrianskej stavbe najbližšia zasa synagóga v Novom Sade 1905.Istý vývoj foriem prebehol aj na architektúre synagógy v Nitre. Na pôvodnom pláne z roku 1908 navrhoval Bauhorn ešte okná a niektoré ďalšie prvky v románsko-byzantských tvaroch. Pri realizácii zmenili tvary i rozmiestenie okien, upustili od tradičného kruhového okna (s Dávidovou hviezdou) v strede priečelia, okná dostali členenie s gotizujúcimi kružbami.Nitrianska synagóga sa dočkala obnovy roku 2003. Odvtedy sa v nej uskutočnilo nespočetné množstvo kultúrnych podujatí – výstav, prednášok, divadelných predstavení, koncertov. Je to jedna z najvzácnejších architektonických pamiatok mesta.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
Pri synagóge 1387/3,
949 01 Nitra
bottom of page