Topoľčianky
Zámok
Hudba, najmä obdobia baroka svojou stavbou, motívmi, prvkami a tvarmi, má v mnohom podobnosti s umením slohovej architektúry. Kruhová oválna sála kaštieľa v Topoľčiankach má svoju dynamiku priestoru, rytmus členenia stien vyjadrený tradičným tvaroslovím, vznosnú, ale prísne racionálnu formu kupoly. Dvojice stĺpov, pilastrov, oblúky, rímsy, konzolky, kazety.Táto sála, ako aj architektúra schodísk a trojdielnych okien postranných krídel vypovedajú spolu ako celok, že sme sa ocitli v najvýznamnejšej stavbe „palladiovského klasicizmu“ na území Slovenska. Stavby a teoretické odkazy slávneho renesančného architekta Andrea Palladia boli aj neskôr (17. storočie), ale najmä po roku 1800, významnou inšpiráciou v stavbách klasicizmu od Anglicka, Francúzska, Talianska až po Rusko. Oválna sála na poschodí, prístupná schodiskami z centrálnej vstupnej haly, tvorí stred dispozície južného dvojtraktového krídla s veľkolepými miestnosťami. Sú zariadené historickými zbierkami slohového nábytku, historických hodín, výtvarných diel, keramiky a ďalších pamiatok umeleckého remesla. V jednej miestnosti je vzácna knižnica a pracovňa, ktorá pripomína letné pobyty veľkej osobnosti našich dejín – prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Jeho prítomnosť sa tu vyznačovala prácou, cennými intelektuálnymi úvahami, rozhovormi i úžasne empatickými stretnutiami s okolitým obyvateľstvom. Toto klasicistické krídlo tvorí južnú stranu renesančného štvorkrídlového kaštieľa. Po zbúraní pôvodného dal v rokoch 1818 – 1825 toto krídlo vystavať vtedajší majiteľ kaštieľa gróf Ján Keglevich, ktorý v tom čase zastával významnú funkciu hlavného župana Tekova. Vyprojektoval ho známy uhorský architekt Alois Ludwig Pichl. Spomenutej elegantnej centrálnej časti so vstupnou halou, schodiskami a oválnou sálou zodpovedá exteriéru tohto krídla prevýšený rizalit s terasou nad piliermi vstupov a na nej mohutný štvorstĺpový portikus nesúci kladie a antický tympanón a za ním vysoká strecha kupoly oválnej sály s veľkou osvetľovacou vežičkou. Pokračovanie krídla vľavo i vpravo má po päť okenných osí dokonalého klasicistického poriadku a na koncoch rizality s palladiovskými trojoknami na poschodí. Typické sú ukončenia fasád balustrovými zábradliami. Keglevichovci tu zanechali spomenutú knižnicu so štrnásťtisíc vzácnymi knihami i väčšinu zbierok. Založili tu aj vynikajúcu tradíciu vinárstva, chovu koní i poľovníctva.
Roku 1890 sa stali majiteľmi Habsburgovci, ktorí pokračovali vo všetkých tunajších tradíciách. Bol to Karol Ľudovít, bratcisára Františka Jozefa a potom arcivojvoda Jozef August, ktorý tu býval až do roku 1918. Potom sa kaštieľ stal majetkom štátu a letným sídlom československých prezidentov na Slovensku. Dnes sú najzaujímavejšie priestory a zbierky múzeom.
Pohľad do nádvoria, ako aj z ostatných vonkajších strán prezrádza inú, staršiu fázu architektúry kaštieľa. Vybudovať ho dal ešte Ján Topoľčiansky, významný kapitán vojsk proti Turkom. Jeho mramorový náhrobok z roku 1598 možno vidieť pod vežou v predsieni miestneho farského kostola.
Teda tento kaštieľ pevnostného charakteru vznikol už po roku 1550. Charakteristické sú valcové bašty na vonkajších severných nárožiach. Ďalšiu etapu prestavby reprezentujú neskororenesančné arkády spojovacích chodieb do nádvoria po obvode všetkých troch krídel. Erb nad vstupnou bránou cez východné krídlo do nádvoria hlása, že renesančná dostavba kaštieľa bola iniciatívou Ladislava Rákócziho a jeho manželky Alžbety roku 1662. Vtedy sa zo severozápadnej valcovej bašty stala zámocká kaplnka Panny Márie Karmelskej. Na oltári sa nachádza milostivý obraz Panny Márie a už od roku 1686 sa k nemu začali konať púte. V tejto kaplnke (prístupnej na požiadanie) je medzi iným pozoruhodným zariadením i významný ranobarokový obraz s pohrebným portrétom Alžbety Bánffyovej-Rákóczi z roku 1663. Archeologický výskum na nádvorí odkryl základy typických blokových stavieb stredovekej tvŕdze. Upresnila sa tak interpretácia, že renesančný pevnostný kaštieľ Jána Topoľčianského bol nezávislou novostavbou. Súčasťou areálu kaštieľa je aj rozsiahly park v anglickom štýle, v ktorom sa zachoval klasicistický skleník. V parku sa nachádzajú aj dve sochy (socha diviaka a socha jeleňa), ktorých autorom bol uznávaný sochár Alojz Štróbl. V areáli stojí aj Lovecký zámoček, postavený ešte Habsburgovcami a roku 1921 založený Národný žrebčín s jazdiarňou, parkúrom a predovšetkým chovom najkvalitnejších plemien koní na Slovensku.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Zdroj fotiek: www.zamok-topolcianky.sk
