top of page

Prešov

Rákociho palác

prešov_rakociho palac.jpg

Na mieste dnešného Rákociho paláca stáli pôvodne dva gotické jednopodlažné meštianske domy. Severný patril v 16. storočí rodine maliara Petra Molera a neskôr prvému prešovskému kníhkupcovi Gašparovi Güttlerovi. Koncom 16. storočia sa ich majiteľom stalo sedmohradské knieža Žigmund Rákoci, ktorý ich dal prestavať na honosný renesančný mestský palác. Začiatkom 17. storočia prešiel palác neskororenesančnými úpravami poschodia a priečelia, ktoré z neho vytvorili skutočný skvost hornouhorskej mestskej renesančnej architektúry. Dodnes obsahuje palác viaceré vzácne architektonické prvky z tohto obdobia, predovšetkým krížové klenby zaklenuté do zdobených korintských stĺpov na prízemí i na poschodí, volutové konzoly, príznačné polygonálne arkiere vystupujúce z priečelia budovy a samozrejme pozoruhodnú dekoratívnu atiku, zdobenú v oblúčikoch slepých arkád a v štítoch s grafitovou výzdobou rastlinného motívu. Zo 17. storočia  pochádza aj tajné schodisko, na ktorom bolo zachované meno Andreas Morvay, rok 1653 i kamenárska značka murárskeho majstra. Väčšie úpravy dvorovej časti sa realizovali po požiari v rokoch 1679 a 1711 a z tohto obdobia pochádza renesančná studňa i klenby podopreté toskánskymi stĺpmi, ktoré sú už v súčasnosti obmurované.
Rákociho palác je už viac než štyri storočia bezprostredne spätý s dejinami mesta Prešov. Najvýznamnejšie historické udalosti v paláci sa odohrali v čase stavovských povstaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom v 17. a na začiatku 18. storočia. Dňa 3. februára 1633 sa tu začali mierové rokovania medzi zástupcami Juraja I. Rákociho a cisára Ferdinanda II., ktoré sa skončili 23. septembra 1633 podpísaním tzv. prešovského mieru. Palác bol mestským sídlom Rákociovcov ako dedičných šarišských županov. Jeho slávnu históriu zavŕšilo obdobie najväčšieho protihabsburgského povstania, keď slúžil ako rezidencia jeho vodcu Františka II. Rákociho a ako miesto schôdzok povstalcov. Po porážke povstania bol palác roku 1711 skonfiškovaný a v nasledujúcich storočiach vystriedal viacerých  majiteľov. 
V 18. storočí  jeho nový majiteľ gróf Tomáš Szirmay prestaval dvorný trakt v barokovom štýle. V 19. a v prvej polovici 20. storočia slúžil palác predovšetkým bytovým a obchodníckym účelom. Jeho hodnotná architektúra sa tým do istej miery znehodnocovala. Po 2. svetovej vojne ho mesto v roku 1948 odkúpilo od rodiny Gerőovej a po rekonštrukčných, reštaurátorských a adaptačných prácach boli v ňom v roku 1956 slávnostne otvorené prvé expozície Krajského múzea v Prešove. Posledné väčšie umelecko-remeselné zásahy boli na fasáde paláca vykonané v roku 1989.
V súčasnosti je sídlom Krajského múzea v Prešove. Jeho prízemie slúži výstavným účelom a na poschodí je umiestnená historická expozícia múzea. Rákociho palác je považovaný za architektonicko-historicky najvýznamnejšiu renesančnú svetskú stavbu v prostredí Šariša. 

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Autor fotiek: Martin Dzurilla

bottom of page