top of page

Prešov

Synagóga

prešov_synogaga.jpg

Mocný zážitok z hudby i slov v priestore ťaživej histórie. Jedinečný vnútorný priestor synagógy reprezentuje stavebné a výtvarné predstavy našich židovských komunít v pestrom a tolerantnom období konca 19. storočia. Vypovedá o tendenciách k historizmu, využívaní nových industriálnych konštrukcií i preferovaní ornamentálneho umenia orientu. Vnútorný priestor tejto synagógy, jeho architektúra, farebnosť tvarov a ornamentov, je nepochybne najkrajším zo zachovaných u nás a možno i v strednej Európe. 
Stojí v niekdajšom areáli prešovskej židovskej ortodoxnej obce. Medzi rabinátom, školou a rituálnym bitúnkom. Stavbu tejto synagógy realizovala v roku 1898 stavebná spoločnosť Kollacsek a Wirth. Inšpirovala sa projektom v meste Tokaj, jej exteriérom. Má jednoduchý blokový tvar v neorománskom slohu s maurskými oblúkmi nad vstupmi a na štítoch. Veľkolepou ukážkou synagogálnej architektúry je jej interiér. Dominantným je tu maurský sloh oblúkov v harmónii s vnútornou kovovou konštrukciou ženských galérií a stropu v industriálnom historizujúcom štýle. Celý interiér zdobia nádherné ornamentálne maľby od Andreja Grazla. 
Zázrakom sa tu zachovalo aj vnútorné zariadenie. Zachovala sa almemora (tiež bima alebo teva), teda pódium s pultom v priestore, z ktorého sa čítala Tora. A pri východnej stene aj aron ha-kodeš (svätostánok pre uloženie zvitkov Tory), ktorý vyhotovil košický sochár Andrej Bacsó. 
V roku 1942 sa areál stal tragickým zhromaždiskom prešovských Židov pred deportáciami. V koncentračných táboroch zahynulo viac ako šesťtisíc občanov Prešova. Do konca vojny tu boli potom maštale. V roku 1948 začala synagóga slúžiť opäť pôvodným liturgickým účelom a ako modlitebňa sa využíva aj v súčasnosti.  

Na ženskej galérii si treba pozrieť vzácnu expozíciu Múzea židovskej kultúry, tzv. Bárkányovu zbierku judaík. Muzeálna zbierka vznikla v roku 1928. Dušou a hýbateľom bol predseda neologickej obce Ing. arch. Eugen Bárkány a  Dr. Teodor Austerlitz, syn slávneho prešovského rabína. Nainštalovali ich vtedy v priestoroch tzv. vodnej bašty Kumšt, kde múzeum začalo pôsobiť v roku 1931. Pre miestny nezáujem bola od roku 1946 v pražskom múzeu. Vrátila sa sem v roku 1993. 

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Autor fotiek: Martin Dzurilla

bottom of page