Budatín
Kaplnka hradu
Na počiatku vzniku hradu Budatín bola predovšetkým jeho strážna poloha na veľmi dôležitej križovatke pri ústí rieky Kysuca do Váhu. Tu sa stretli prastaré cesty Považím, do Ponitria cez Rajec a na sever do Sliezska - teda naprieč Európou. Rieky bolo treba prebrodiť, neskôr použiť most a teda vyberať aj mýto. Hrad bol aj strediskom panstva, najmä územia hore Kysucou, osídľovaného len postupne. Dominovala mu typická obranno-obytná veža „donžon“. V záujme kráľa ju vybudovali predkovia rodu Balassa už niekedy okolo roku 1250, možno však aj skôr. Jej valcový tvar vypovedá o hradnej stavebnej kultúre v hornej časti strednej Európy – u nás ešte na hradoch Spiš, Slanec a čiastočne Starhrad. V Podunajskej oblasti by bol jej tvar hranolový. Budatínsku hradnú vežu obklopenú hradbami postavili na nevysokom skalnom bloku a zvyšok okolo navŕšili umelými násypmi. To spôsobilo deštrukciu a vežu - okrem dolného podlažia - stavali v pôvodnom rozsahu znova po roku 1450, o čom vypovedajú jej murivá i gotické detaily. Budatínsky hrad bol kráľovský až do roku 1436, kedy ho kráľ Žigmund daroval aj s panstvom Jurajovi z Hatného. Vtedy pristavali na severnej strane ďalší palác a rozsiahlejšie predhradie. Strážny hrad sa tak menil na obytný. Pred rokom 1510, a potom takmer tri storočia potom bol jeho vlastníkom a užívateľom významný šľachtický rod stredného Považia - Szunyoghovci z Jasenice. Postupne ho prebudovali v renesančnom slohu. V rokoch 1798 - 1945 bol vlastníctvom grófskeho rodu Csáky, kedy nahradili niektoré časti v historizujúcom štýle. Dnes je to hlavné sídlo, pracovisko i expozície Považského múzea v Žiline. Barokovú kaplnku, v ktorej si vypočujeme koncert, prebudovali zo severozápadného bastiónu opevnenia hradu. Stalo sa tak v roku 1745 z vôle grófa Antona Szunyogha a jeho manželky Amálie a Pain. Dali ju postaviť namiesto pôvodnej malej, ktorá bola v priestore hradu.
Takmer samostatná stavba má na južnej a východnej strane dvojpodlažné arkádové loggie, z ktorých východná nadväzovala a prepájala kaplnku s dnes už neexistujúcim barokovým palácom. Z hornej stavby bol a aj dnes existuje vstup do panského oratória kaplnky, kde podlažia spája vretenové schodisko. Vnútorné vybavenie maľbami, oltárom, obrazmi, nábytkom sa menilo. V kanonickej vizitácii z roku 1803 sa spomínajú lavice, obrazy a oltár so soškou sv. Jána Nepomuckého. Vtedy bola kaplnka zasvätená zrejme ešte tomuto svätcovi. Až neskôr, za Csákyovcov, zmenili patrocínium na kaplnku Nepoškvrneného počatia Panny Márie. V období komunistického režimu bola úplne zdevastovaná a rozkradnutá, až v rokoch 2014 – 2016 múzeum a samosprávny kraj s podporou viacerých kultúrnych zahraničných fondov zrealizovali jej vynikajúcu obnovu. Reštaurátorské práce vykonal reštaurátor Mário Flaugnatti. Vnútro kaplnky je typickým barokovým priestorom zaklenutým klenbou s lunetami, vysoký cez dve podlažia. Čelá luniet dosadajú na prístenné pilastre s profilovanými plastickými hlavicami. Na čelnej stene - pod okienkom v tvare Božieho oka – sa nachádza oltár s iluzívnou architektúrou. Tvaroslovie jeho štítu nad dvojicami stĺpov vypovedá, že namaľovaný oltár vznikol v období historizmov okolo roku 1880. Obraz Immaculata (Panna Mária Nepoškvrnená), ktorý vidíme v jeho rámovaní, je však starší, barokový. Toto vysoko kvalitné dielo namaľoval známy viedenský maliar, pochádzajúci z Olomouca, Carl Josef Aigen (1685 – 1762). Identifikoval ho historik umenia Ján Papco v práci o Rakúskom baroku na Slovensku a potvrdilo to aj reštaurovanie. Túto formu obrazu Immaculaty inicioval dávnejšie španielsky maliar Francisco Pacheco (okolo 1620) a do opakovanej dokonalosti v 18. storočí doviedli umelci Talianska, južného Nemecka i Podunajska (napr. Tiepolo, Troger, Unterberger a ďalší). Desiatky obrazov od C. J. Aigena sú v Koháryovskom kaštieli vo Svätom Antone a tento sa do Budatína dostal zrejme od jezuitov v Žiline. Druhý barokový obraz na pravej strane je menej kvalitný. Výjav „Mystické zasnúbenie sv. Kataríny“ je od známeho miestneho maliara Antona Konikoviča (tiež Konikowics) (1711-1792) a do zbierok Považského múzea sa dostal z niektorého z kostolov v Žiline (informácia historičky Dominiky Tomášovej). Kuriozitou je, že Konikovič vyhotovil aj kópiu tohto Aigenovho obrazu Immaculaty, ktorá sa nachádza v kaštieli v neďalekých Krásňanoch. Je autorom aj oltárnych obrazov v Bytči a na oltári kaplnky Oravského hradu. Ako tvorca grafík do vzorníkov pre maliarov bol pravdepodobne aj autorom výtvarnej koncepcie súsošia Immaculaty na Mariánskom námestí v Žiline.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
