KOTEŠOVÁ
Gotický kaštieľ
Na pravom brehu Váhu, pri vyústení jedného z údolí Javorníkov leží obec Kotešová. Jej prívetivé prostredie, viditeľné priamo z Hričovského hradu oproti, si vybrali vojenskí služobníci hradu (jobbagióni) a po zásluhách dostali tituly zemanov. Už v stredoveku bolo v Kotešovej niekoľko zemianskych kúrií a kaštieľov. Do ich stavebného vývoja a architektonických detailov vstúpila vyspelá renesancia talianskych murárov a kamenárov, ktorí v tomto regióne pôsobili a usadili sa v období thurzovských stavebných podujatí po roku 1558 najmä v Bytči. Z viacerých kaštieľov v Kotešovej sú známe dva. Jeden, väčší, rozobrali pred štyridsiatimi rokmi. Bol dvojkrídlový, na nároží mal hranolovú, diagonálne situovanú vežu. Druhé krídlo pristavali v baroku. Na poschodí staršej časti bol renesančný portál s datovaním 1578. Už pri zbežnom pohľade na dvojpodlažný objekt kaštieľa si všimneme jeho detaily opevnenia, takže mu patrí aj historické označenie „fortalícium“. Ide o jedinečne zachovanú neskorogotickú stavbu. Jeho kamenná murovaná časť je dvojpriestorová, dvojpodlažná, s nárožnými vežami. Priestory na poschodí zaklenuli klenbami s hrebienkami a plastickými terčíkmi s maľovanými rozetami. Neskôr dovnútra vložili renesančné kamenné portály od profesionálnych kamenárov zo stavby Bytčianskeho zámku. Kaštieľ na západnej strane pokračoval zrejme priestormi postavenými z dreva (ako v mnohých ďalších príkladoch kúrií na severnom Slovensku). Túto časť v 19. storočí prestavali na vymurovanú z kameňa. Kaštieľ – fortalícium (tvŕdza) v Kotešovej je aj vzácnym dokladom stavieb, života a postavenia strednej a nižšej šľachty či zemanov na našom území. Nárožné bašty, kľúčové strieľne a ďalšie znaky v tomto prevedení iste nemohli zabezpečiť reálnu obranu voči väčšiemu útoku.
Možno povedať, že popri mnohých vonkajších symboloch zemianskych privilégií a postavenia – erb, odev, zbraň, právo voliť, študovať, sťahovať sa – boli na ich vtedajších sídlach aj znaky, viac-menej symboly – ako bašty, kľúčové strieľne apod. Takýchto stredovekých a renesančných objektov, ktorých časti mali reálnu i symbolickú obrannú funkciu, bolo v našich regiónoch veľa. Napokon k vrstve zemanov patrili ešte pred sto rokmi desaťtisíce našich predkov. Postupne, v iných časoch, strácali takéto malé tvŕdze svoje opodstatnenie a žiaľ aj kultúrna ignorancia k dedičstvu v nedávnej minulosti bola príčinou ich zániku. O to cennejšie je nadšenie i vynaloženie času, práce a prostriedkov operného speváka Gustáva Beláčka a jeho manželky, ktorí sa venovali a venujú pamiatkovej rekonštrukcii, ako aj oživeniu rôznymi kultúrnymi podujatiami.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
