PREDMIER

Neskorobarokový priestorový koncept kostola sv. Gála v Predmieri z roku 1799 svojimi menej dramatickými architektonickými prvkami prezrádza už nástup pokojnejšieho stavebného slohu klasicizmu. Hudba, v priestore lode a svätyne pod barokovými klenbami, tu má nepochybne najautentickejšie akustické a štýlové podmienky. Podstatne staršie stopy tohto miesta a chrámu prezrádza patrocínium kostola a mohutná veža, v ktorej dolnej časti vstupujeme cez portál s čiastočne viditeľným ranorenesančným ostením (pred 1600). Výtvarná vybavenosť vnútorného priestoru lode (nástenné maľby, bočné oltáre) je z nedávnych období, ale vo svätyni môžeme obdivovať významné a pozoruhodné pamiatky. Je tu oltár klasicistických foriem s veľkým obrazom patróna kostola svätého Gála, ako zázračne zbavuje duševnej choroby Fridiburgu, dcéru alemanského vojvodu Gunza. Je to dielo z roku 1799 a namaľoval ho významný bratislavský maliar neskorého baroka, viedenský rodák Andrej Zallinger (1738 – 1805), nasledovník jedinečného maliara Franza Antona Maulbertscha. V hornej časti oltára je oválny obraz Najsvätejšej Trojice. Vľavo od oltára je v stene významná pamiatka renesančného sochárstva – kamenná náhrobná platňa Juraja Hrabovského z roku 1585 s postavou tohto zomrelého predstaviteľa rodu zo susednej obce Hrabové (kde sa zachoval ich renesančný kaštieľ). V roku 1565 mu kráľ Maximilián I. udelil erbovú listinu. Ešte v roku 1547 kúpil Juraj Hrabovský s manželkou od Félixa Príleského kúriu v Kotešovej. Vpravo od oltára je renesančná kamenná náhrobná platňa z roku 1615 viacerých členov rodiny Maršovský zo susednej dediny Maršová. Gašpar Maršovský bol nobilitovaný už 1430 kráľom Žigmundom Luxemburským. Predmier je najstaršou známou obcou na diaľkovej ceste Považím (1193). O kostole je tu zmienka už v roku 1332. Starobylé zasvätenie kostola sv. Gálovi vyvoláva dohad o zatiaľ nedoloženom pôsobení benediktínov v tomto strategicky významnom bode krajinských ciest, neďaleko hranice kráľovstva.