Strečno

Koncert v kaplnke hradu je zážitkom hudobnej kultúry i starobylého priestoru. Kaplnky v komplexoch stredovekých hradov sa stali ich istým kultúrno-výtvarným (a kultovým) obohatením po najstarších nevyhnutných stavbách slúžiacich obrane. Teda po vysokej obytno-obrannej veži (tzv. donjon, Bergfried), obohnanej vysokým múrom so vstupnou bránou a budovou pre posádku. K pôvodnému jadru hradu pribudol tak neskôr obytný palác a potom i kaplnka. Väčšina hradov u nás sa v dôsledku známych dejinných udalostí zachovala v stave ruín. Pre návštevníkov boli i sú romantickým fenoménom, pre odborníkov predmetom výskumov zvyškov, ktoré sa stávajú teraz problémom, ako ich zachrániť a neporušiť ich autentickosť. Takým je i hrad Strečno, kde sa po úpravách dá bezpečne pohybovať, nachádzajú sa tu muzeálne expozície, ale niektoré „betónové“ zásahy sú poučením pre budúcnosť. 

Priestor kaplnky na hrade Strečno je pre naše vnímanie i kultúrne využitie obnovený v celom rozsahu stien, vnútorných empor, s gotickými oknami, ako aj s pôvodnou neskorogotickou klenbou. Vybudovali ju spolu s palácom okolo roku 1420. Teda v období, kedy ho vlastnila Barbora z Celje, manželka kráľa a cisára Žigmunda Luxemburského. Bol jej majetkom (pravdaže išlo predovšetkým o výnosy z panstiev) rovnako ako ďalších šesť hradov len v Trenčianskej stolici a desiatok v ďalších regiónoch a k tomu aj bohaté stredoslovenské banské mestá. Kaplnka s polygonálnym záverom vtedy mala strop z drevených trámov. Jej architektúra a vybavenie nebola v priamej gescii umenia kráľovského dvora, ale ako na väčšine hradov, bola to úloha správcov, kastelánov. Ich postavenie bolo samozrejme veľmi významné.

Rovnako aj v období vlastníctva Strečna (aj Lietavy, Ilavy, Žiliny) po roku 1483 Pavlom Kinižim, ktorý bol predovšetkým veliteľom vojsk kráľa Mateja Korvína a potom krajinským sudcom Vladislava II. Jagelovského. Niekedy v tom čase kastelán hradu Strečno zadal vyhotovenie klenby v kaplnke dielni, ktorá pracovala na sakrálnych stavbách v Kremnici a Hronskom Beňadiku. Vypovedajú o tom kamenné pätky klenieb, ktoré sa v tejto kaplnke zachovali v origináli. Sú to jedinečné tzv. „kremnické pätky“, ktorých formu tvoria pretínajúce sa rebrá zapustené do steny. Používali ich neskôr (tesne po roku 1500) aj pri zaklenutí kostolov v Prešove a Sabinove. Tu na hrade Strečno umožnili presne rekonštruovať smerovanie vybiehajúcich rebier, ktorých malé časti sa aj zachovali spadnuté v zásype. Po nedávnej rekonštrukcii do obrazca typickej neskorogotickej sieťovo-hviezdicovej klenby ich zjednotili typickým vtedajším tehlovo červeným náterom. 

V prístupnej krypte pod kaplnkou je expozícia známej historickej osobnosti Žofie Bosniakovej, manželky Františka Vešeléniho. Bola povestná dobrými skutkami a pomocou chorým a chudobným. Pochovali ju v tejto krypte roku 1644, kde sa pri prieskume roku 1729 našlo jej takmer neporušené telo, čím sa stala uctievanou ako svätica. Vtedy ju majiteľ strečnianskeho panstva Ján Jakub Löwenburg dal preniesť do svojho vtedajšieho strediska - do kostola sv. Martina v Tepličke nad Váhom. Roku 2009 jej pozostatky tam bohužiaľ zničil psychicky chorý človek a preto sú teraz tu na hrade muzeálne naznačené figurínou.