Hlohovec
Zámok
Elegantný priestor knižnice na zrekonštruovanom poschodí Hlohovského zámku je ideálnym priestorom pre koncert. Je tu niekoľko obrazov z pôvodných zbierok, ktoré boli do začiatku nedávnej rekonštrukcie v múzeu. Reštaurované klasicistické geometrické antické ornamenty na strope, nad našimi hlavami, patria k druhej fáze prestavby v období po 1800. Vtedy si Jozef Erdödy dal v parku postaviť aj povestné divadlo, ktorého architektúra patrí k najzaujímavejším klasicistickým objektom na Slovensku. Tu sa pri otvorení roku 1802, vystúpením talianskej opernej spoločnosti, začala aj tradícia pestovania hudobného umenia. Údajne tu počas svojho pobytu v Piešťanoch koncertoval aj Ludwig van Beethoven.
Erdödyovci začali prestavovať Hlohovský hrad na barokovo-klasicistický zámok už pred rokom 1730. Premenili ho na kultivovaný, reprezentačný šľachtický zámok s umeleckými zbierkami, parkom a areálom ďalších budov. Vlastnili ho až do roku 1945. Vtedy boli jeho úžasné zbierky, podobne ako stovky ďalších zámkov a kaštieľov u nás, vyrabované. Časť sa zachránila zvozom na hrad Červený kameň, časť sa ocitla v hlohoveckom múzeu a azda najvzácnejšie umelecké dielo – neskorogotický reliéf Narodenia (okolo roku 1480 Viedeň) – v Slovenskej národnej galérii. Pôvodne bol centrálnou časťou hlavného oltára v dóme sv. Martina v Bratislave. Tento gotický hlavný oltár v roku 1734 rozobrali a nahradili monumentálnym barokovým dielom sochára Georga Rafaela Donnera. Vtedy reliéf získal Juraj Erdödy a umiestnil ho do oltára kaplnky Hlohovského zámku. Jedinečné dielo sa stalo predmetom uctievania v širokom okolí. Jeho verná kópia je teraz v reštaurovanej, pôvodne gotickej, zámockej kaplnke, v barokovom baldachýnovom erdödyovskom oltári.
Vyspelý gotický vstupný portál do kaplnky, v ktorej sú nábehy kamennej rebrovej klenby, niektoré úseky stien krídiel zámku na nepravidelnom päťbokom pôdoryse, zvyšky opevnenia (severná terasa je pôvodnou baštou) a ďalšie, ešte nie doskúmané prvky, vypovedajú o rozsiahlom pôvodnom hrade. Jeho história obsahuje omnoho viac udalostí a mien, ako sú v období zámku Erdödyovci.
Význam polohy, akú mala táto starobylá lokalita, možno na území Slovenska porovnať len s Bratislavou. Prvé vyvýšeniny, na severnom okraji nekonečnej podunajskej roviny, stabilizovali brehy rieky Váh. Umožňovali ju tu prebrodiť, a na temene vybudovať opevnené hradisko. Od nepamäti sa tu križovali cesty. Z juhu na sever a z východu smerom na západ. V období raného stredoveku Nitrianskeho kniežatstva spájali vyspelé sídla na Považí (Pobedim, Stráže) so sídlami v okolí Nitry. Podľa Fuldských análov sa zdá, že okolo roku 880 vypomáhali veľkomoravskej správe, na tunajšom centrálnom hradisku, aj bavorskí ozbrojenci. Pred rozdeľovaním kráľovského majetku v Uhorskom štáte, bol hrad v Hlohovci, až do roku 1275, sídlom hradného pohraničného komitátu, siahajúceho až po hranice s Moravou. Potom ho dostali Abovci. Vtedy už jeho bývalé územie tvorili desiatky menších hradných panstiev.
Hrad (mesto i panstvo) malo od roku 1349 významných majiteľov z rodu Kont (Tóth, „Sclavus“) zo sriemskeho chorvátskeho mesta pri Dunaji – Iloku. Ich starostlivosť o rozvoj mesta znamenala dobu rozkvetu. Mikuláš Kont z Iloku (Újlaky), ktorý bol aj palatínom, vybavil v roku 1362 pre Nový Hlohovec privilégiá, s manželkou Klárou nechali obnoviť kostolík sv. Ducha so špitálom a chudobincom. Jeho syn Bartolomej i vnuk Ladislav, spolu s obyvateľmi mesta a s podporou nitrianskeho biskupstva, mali podiel na veľkolepej prestavbe a výstavbe farského kostola uprostred námestia. Najznámejší bol pravnuk Mikuláš (1410 – 1477), ktorý sa stal aj kráľom Bosny. Po poslednom z rodu, Vavrincovi, sa 1525 Hlohovec stal majetkom Alexeja Thurzu. Hrad dostal renesančné vonkajšie opevnenie s náročnými vežami proti Turkom. Počas vlastníctva Forgáchovcov ho v roku 1663, na viac ako dvadsať rokov, obsadili Turci. Hrad bol ale vypálený a spustošený až v roku 1706, počas povstania Františka Rákócziho II. A potom sa majiteľmi stali, nám už známi Erdödyovci a hrad prebudovali na barokov-klasicistický zámok. Tento sa od roku 1945 stal objektom devalvujúceho využitia a poškodzovania. Trvalo to sedem desaťročí. Až v roku 2015 sa pustili do jeho záchrany dobrovoľníci Občianskeho združenia Zámok Hlohovec. Na to nadviazala radnica mesta Hlohovec a vlastnými prostriedkami i financovaní z viacerých fondov na obnovu pamiatok sa podarilo obnoviť strechy, zrekonštruovať nádvorie, prízemia, kaplnku, tretie podlažie. Zámok sa stal prístupný pre verejnosť, rôzne kultúrne podujatia. Medzi inými aj pre dnešný vynikajúci koncert.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Jakub Kovalík
