Lančár
Kostol sv. Michala Archanjela
Koncert na takom mieste a v takom objekte určite nemá v našom regióne obdobu - pričom ku kultúrnemu zážitku sa pridal aj samotný výstup k nemu.
Poloha kostola sv. Michala Archanjela s opevnením na návrší pôsobí starobylo. Opevnenie sa skladá z múru, veže, brány a stavby na obdĺžnikovom pôdoryse. Obranný múr má otvory so strieľňami a je starší ako dnešný rozsah kostola. Horná časť veže so združenými oknami je zvonicou. V jej dolnej časti bol priestor kaplnky, otvorenej do vonkajšieho priestoru, ktorú zriadili až po roku 1720. Na jej valenej klenbe a stenách sú fragmenty neskorobarokových nástenných malieb. Aj múry objektu vedľa veže sú až z tohto obdobia a bol zrejme kostnicou. Tvar vstupnej brány od dediny prezrádza, že ju do múra vbudovali tiež až po roku 1720.
Počas počúvania hudby, harmonizujúcej s obdobím výtvarného vybavenia interiéru, blúdi náš zrak po farbách a formách oltárov, po namaľovaných výjavoch na stenách a klenbách. Prísne odborne povedané, ide o barokovú lokálnu až ľudovú úroveň umenia, ale my laickí diváci si môžeme pomôcť obdivnou nadsázkou - „malá slovenská Sixtínska kaplnka“. Vo fonde kultúrneho dedičstva Slovenska naozaj nemá obdobu. Dnešná forma kostola, väčšia časť nástenných malieb, ako aj hlavný oltár sv. Michala Archanjela sú výsledkom jeho prestavby niekedy okolo roku 1670. Vtedy postavili novú, priestrannú svätyňu. Štukovú ornamentiku hrán jej klenby, ako aj klenieb v ramenách lode vytvárajú už ranobarokové lišty s listovcom a perlovcom, typické pre sakrálne stavby na panstve Erdődyovcov (Smolenice, sv. Katarína, Hlohovec) po roku 1644. Zdá sa, že klenby v lodi kostola v Lančári bolo treba zásadnejšie rekonštruovať po nejakej deštrukcii (zemetrasenie?, turecké plienenie roku 1663?). Na klenbách a stenách sú ornamenty, ktorých motívy sú ešte renesančné, iné sú barokové a rokokové. Bez reštaurátorského výskumu však nemožno rozlíšiť, či sa na plochu dostávali postupne, ani ich vzťah k motívom s figurálnym obsahom, ani k maľbám, ktoré pribudli pred rokom 1727. Najvýznamnejšou nástennou maľbou z etapy okolo roku 1670 je rozmerná maľba Posledného súdu na severnej stene svätyne.
Nad archanjelom Michalom, ktorý rozdeľuje zástupy ľudí, tróni Kristus, ale bez prísnej dominantnosti, typická z obrazov stredoveku. Božie oko a trúbiaci anjeli sú však aj v maľbách zrkadiel na klenbe nad oltárom. Sú tu aj postavy anjelov s ďalšími hudobnými nástrojmi. Traja anjeli na podhľade víťazného oblúka držia dary z výjavu Poklony troch kráľov.
Maľby na stenách lode sú iné a zrejme vznikli o dve desaťročia neskôr. Na čelnej stene južného ramena lode nad emporou sa znovu pripomína úloha sv. archanjela Michala. S nebeskou podporou na klenbe tu zamyká zlé mocnosti. Po stranách je výjav pustovníka pred jaskyňou (asi sv. Pavla pustovníka, nemožno však vylúčiť ani jedinečný motív sv. Andreja Svorada, jedného z patrónov diecézy)
a oproti Vyslobodenie sv. Petra z väzenia. Na južnej stene západného ramena lode nachádzame výjav Daniela v jame levovej. Na opačnej strane je freska so zriedkavo zobrazovaným výjavom Abrahám
a traja anjeli. Podobne unikátne výjavy zo Starého zákona pokračovali asi aj na stenách severného ramena lode, pretože po jeho neskoršej prestavbe takéto namaľovali na klenbové plochy v krížení ramien – Vyhnanie Heliodora z chrámu, Obetovania Izáka a Balámova oslica.
Maľby vidíme aj na parapetoch drevených empor. Nad vstupnou loďou medailóny s polpostavami cirkevných otcov: sv. Ambróz, sv. Hieronym, sv. Augustín a sv. Gregor. Na empore s organom
a polpostavami štyroch evanjelistov: sv. Marek, sv. Matúš, sv. Ján a sv. Lukáš. Na klenbe nad skriňou organa nachádzame maľbu koncertu sv. Cecílie a v priestore je aj voľné súsošie kalvárie. Postavy Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu vytvoril umelec dramatického neskorého baroka, socha Ukrižovaného Krista je dielom staršieho obdobia.
Nápis nad víťazným oblúkom hovorí o významnej úprave kostola dokončenej roku 1727. Vtedy prestavali severné rameno lode na významnú bočnú svätyňu s oltárom Panny Márie. V období, kedy po dramatických storočiach nastal v krajine vytúžený pokoj, išlo nepochybne o hold Ochrankyni Uhorského kráľovstva, čo potvrdzuje socha sv. Imricha vo vrchole. Veľkolepú stavbu nového oltára dotvorili na stene maľovaným baldachýnom.
Erby Erdődyovcov na oltároch s vročením renovácie roku 1779 pripomínajú ďalšie obohatenie interiéru kostola - západnú vstupnú predsieň vtedy uzavreli a vybavili vzácnym kulisovým Božím hrobom.
Interiér kostola v Lančári, jeho výmaľba a vybavenie oltármi je neočakávaným kontrastom s hladkými nečlenenými stenami exteriéru. Ak oprávnene označíme vnútro farského kostola v Spišskej Sobote, alebo v Smrečanoch na Liptove za drahokam gotiky, tak tento kostol nad Lančárom je prekvapujúcim pokladom miestneho baroka na území Slovenska. Je dokladom zdomácnenia veľkolepého slohu talianskych a viedenských umelcov, ktorých povolali rozhľadení šľachtici, biskupi, predstavení kláštorov a prepošti do Trnavy, Hlohovca, Nového Mesta nad Váhom a ďalších miest a dedín. Najmä trnavská dielňa, ktorá pracovala od roku 1629 na stavbe a výzdobe kostola sv. Jána Krstiteľa (dnes diecéznej katedrály), mala neskôr mnohých domácich majstrov – a tí neskôr svojich žiakov. S ich pôvodne talianskym štukatérskym a maliarskym repertoárom sa v tomto regióne stretávame ešte celé storočie.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Jakub Kovalík
