smolenice
Smolenický zámok
Dolné nádvorie Smolenického zámku, na ktorom sledujeme a počúvame koncert, nám poskytuje pohľad - tak trochu zdola - na romantickú historizujúcu architektúru jadra hradu. Toto nádvorie uzatvára na jednej strane vonkajšie opevnenie pôvodného hradu, ktoré je viacmenej pôvodné, originálne. Je to hradobný múr, chránený dvoma valcovými baštami. Obe sú zastrešené kužeľovými strechami pokrytými šindľom. Tá väčšia, spojená s objektom niekdajšej kaplnky, dostala nedávno pamiatkovo i statický vzornú obnovu strechy. Na opačnej strane je terasa horného nádvoria zámku. Na našej úrovni, pod ňou vidíme arkády a za nimi pod terasou priestory pre komerčné funkcie. Do priestorov nádvorí zámku sme vstúpili cez bránu, ktorej objekt má pôvodnejšie zvyšky, ale mnohé novšie prvky hradnej romantiky. Smolenický zámok, tak ako ho poznáme, je ako celok jedinečnou „novostavbou“ peknej a vzrušujúcej predstavy stredovekého hradu. Napokon takých príkladov, i dnes mimoriadne populárnych, je v Európe mnoho. V Spojenom kráľovstve, Francúzsku, v regiónoch Nemecka i u nás. Hrad v Smoleniciach mal samozrejme aj svoje naozajstné historické osudy. V 14. storočí patril medzi kráľovské strážne hrady a dôležitý bol najmä pri ohrození krajiny husitmi. Ako mnohé majetky na tejto strane Malých Karpát, patril od roku 1438 až do obdobia po roku 1500 svätojurským a pezinským grófom. Potom zmenil majiteľov – Országhovci. Hrad, jeho opevnenia, budovali postupne. Na zachovanej vedute (okolo roku 1760) vidieť, že Erdődyovci dostavali vnútorný hrad v barokovom štýle. Podrobne poznáme opis jeho vnútorných priestorov i inventár zariadenia. Po roku 1800 hrad vyhorel a boli tu už len ruiny. Vtedy už panstvo patrilo Pálffyovcom.
Roku 1864 sa reálnym dedičom stal Móric Pálffy (hlavný župan Bratislavskej stolice). Jeho syn Jozef Pálffy (rovnako potom hlavný župan Bratislavskej stolice) sa po roku 1887 začal zaoberať, vtedy módnym, znovuvybudovaním hradu v ideálnej podobe.
Jozef Pálffy (celým menom: Jozef, Mária, Ján Nepomuk, Anton Padovský, Rafael, gróf Pálffy z Erdődu) sa narodil roku 1853 na zámku Łańcut vo vtedy rakúskej Haliči. Celý život strávil na panstve Smolenice a Dobrá Voda i vo funkcii župana v Bratislave. Na Smolenický zámok si dal vypracovať návrhy od rakúskeho i uhorského architekta. Jeho predstavou boli príklady v spomenutých krajinách romantických prestavieb hradov, ale aj najbližšej stavby zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka grófka Paulína Wilczeková. Pre nás je pozoruhodné, že gróf Johann Nepomuk Wilczek dal (1874 – 1906) do zámku Kreuzenstein zabudovať aj vzácne detaily architektúry Košického dómu, ktoré tam vyhadzovali pri puristickej rekonštrukcii. Jozef Pálffy si nakoniec vybral projektanta Jozefa Huberta z Budapešti. Ten na projekte i realizácii spolupracoval s Ignácom Alpárom. Jozef Hubert študoval u významného európskeho architekta Gottfrieda Sempera (napr. opera v Drážďanoch). Realizované Hubertove stavby poznáme aj na území dnešného Slovenska – bankové budovy v Košiciach, Nitre, Žiline, v Bratislave Pisztoriho palác, budovu Obchodnej a priemyselnej komory, pôvodnú železničnú stanicu, zámky v Lefantovciach, Bojniciach a napokon i v Smoleniciach. Stavebníkom romantickej prestavby zámku v Bojniciach (iného charakteru a zámeru) bol tiež gróf Pálffy. Bol to však gróf Ján František Pálffy z Erdődu, ktorý bol „nášmu“ Jozefovi Pálffymu vzdialeným bratrancom.
Prvé práce na ruinách hradu sa začali už roku 1887 úpravou bášt a stavbou kaplnky v južnej bašte. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Spolu s hradobnými múrmi dostali stredoveké obranné prvky – cimburie, strieľne, ochodze - romantickú dokonalosť. K nim priliehajú aj rôzne menšie hospodárske i obytné objekty tiež v romanticko-stredovekých formách a detailoch. Potom sa stavalo najmä po roku 1911.
Hlavná mohutná zámocká budova pozostáva z dvoch krídel. V bode ich pravouhlého spojenia sa nachádza vysoká šesťhranná veža, ktorá napodobuje nevyhnutnú obytno-obrannú súčasť stredovekých hradov – donjon. Štíty, okná, arkiere, konzoly, portály a napokon mnohé vnútorné sály, salóny, schodiská, siene so stĺpmi, klenbami majú v nespochybniteľnej harmónii neogotické formy. Steny i konštrukcie krídel i veže sú zhotovené z vtedy už moderného železobetónu. Existujú fotografie, z ktorých vieme o postupoch, logistike. K stavbe zámku vybudovali dokonca úzkokoľajnú železnicu na dopravu materiálu.
Táto stavba v Smoleniciach nebola len akýmsi rozmarom. Hospodár Jozef Pálffy vybudoval k využitiu bohatstva panských lesov pílu, aj ďalšie píly v Lošonci a pri Dechticiach. Dodnes existujú chemické továrne, ktoré tu dal vybudovať v rokoch 1888 a 1901.
Stavebné práce na zámku napokon boli prerušené úmrtím Jozefa Pálffyho po prvej svetovej vojne. Zomrel roku 1920 na liečení vo švajčiarskom Davose a hospodárske možnosti jeho potomkov neumožnili v stavbe pokračovať. Do súčasnej podoby romantického zámku bol hrad zrekonštruovaný a dostavaný až v rokoch 1949 – 1957, kedy bol interiér hradu obnovený a zmodernizovaný pre potreby akadémie vied. V súčasnosti zámok slúži ako konferenčné, rekreačné a kultúrne centrum Slovenskej akadémie vied.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Zdroj fotiek: Smolenický zámok
