Trnava
Zrkadlová sála Divadla Jána Palárika
Budova divadla patrí popri mestskej veži k najvýraznejším stavbám Trojičného námestia a ikonickým pamiatkam Trnavy vôbec. Koncert v Zrkadlovej sieni je príležitosťou pobudnúť v jej slohovo najzachovalejšom vnútornom priestore.
Pôvodne na mieste divadla stála dvojpodlažná budova hostinca „Ad nigram aquillam“, teda U čierneho orla. Bol najreprezentatívnejším hostincom v meste, počas svojej návštevy v ňom bol ubytovaný aj cisár Jozef II. Istý začiatok predstavovala už drevená tanečná dvorana za hostincom, a v ktorej pôsobili kočovní divadelníci a neskôr tiež divadelný spolok v Trnave. Roku 1830 sa začala plánovať výstavba divadelnej sály, na ktorú sa vyzbieralo medzi obyvateľmi mesta a podporovateľmi kultúry viac než 11 000 zlatých. Povolenie na stavbu vydala Uhorská komora 28. apríla 1831 a plány vyhotovil staviteľ Bernhard Grünn. Slávnostné otvorenie divadla bolo už 26. decembra 1831. Predstavenia sa hrali po nemecky, neskôr aj maďarsky. Slovenčina zaznela z javiska trnavského divadla prvýkrát až 11. januára 1869, kedy tu slovenskí ochotníci zahrali Kotzebueho drámu Gróf Beňovský.
Vráťme sa však do koncertného priestoru. Keď roku 1907 vybudovali na podlaží časti bývalého hostinca túto reprezentačnú Zrkadlovú sieň, nazvali ju Pannonia. Odvtedy až dodnes sa v nej konali všetky plesy a veľké oslavy v Trnave. Pravdaže, po roku 1950 strácal aj tento priestor svoju secesnú slohovú podobu. Nainštalovali sem predimenzované neobarokové zrkadlá z kaštieľa vo Voderadoch, odstránili secesné svietidlá a potlačili ďalšie pôvodné slohové prvky. Dnes sa predstavuje vo svojej pôvodnej kráse. Jej rekonštrukciu začal zriaďovateľ – Trnavský samosprávny kraj – roku 2021 a začiatkom tohto roka Zrkadlovú sálu slávnostne otvorili.
Garantom odbornosti bol Krajský pamiatkový úrad - vykonal sa reštaurátorský výskum, na základe ktorého bolo možné docieliť pôvodný výraz sály z roku 1907. Obnovu sály viedol architekt Peter Hudák.
Bola zrenovovaná zachovalá parketová podlaha, došlo ku komplexnej rekonštrukcii dverí a dverových zárubní, vytvorený bol aj nový vstupný portál. Nové lustre boli vyrobené na mieru ako náznaková rekonštrukcia pôvodných plynových lustrov zdokumentovaných dobovými fotografiami. Štuková výzdoba stien a stropov má jednotnú farebnú úpravu a obnovili aj pôvodný hlavný vstup do sály. O plnohodnotnú službu pre organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí sa stará nová vzduchotechnika, osvetlenie i ozvučenie.
Kultúrna inštitúcia – Mestské divadlo v Trnave – prešla za ostatných 190 rokov mnohými zmenami. Na začiatku - zodpovedajúc potrebám obyvateľov mesta - tu boli predstavenia v jazyku nemeckom, neskôr maďarskom. Popritom, počas uvoľnenia národnostných pomerov (1850 – 1870), sa mestské divadlo stalo jedným z centier slovenskej kultúry. V trnavskom divadle pôsobili okrem Jána Palárika aj Svetozár Hurban-Vajanský, neskôr Ferko Urbánek či Mikuláš Schneider Trnavský. V rokoch 1960 – 1965 sa táto kultúrna ustanovizeň konštituovala ako Krajové divadlo v Trnave, potom divadlo žilo v meste a na jeho okolí najmä zásluhou ochotníkov.
Roku 1974 sa konštituovalo v meste profesionálne činoherné zájazdové Divadlo pre deti a mládež. Stalo sa atraktívnym azylom programu i hercov v období normalizácie a obľúbenou alternatívou kultúrneho života v Bratislave. Súbor divadla vytvoril jeden ročník absolventov VŠMU doplnený o niekoľkých príslušníkov staršej generácie. Nastal tak trnavský divadelný paradox – najmladší súbor hral v najstaršom divadle a dosiahol aj najväčšie úspechy v dovtedajšej histórii divadla. Divadlo sa špecializovalo na tvorbu pre detského a mládežníckeho diváka, ale jedinečnú úroveň mali napokon náročné hry svetových i domácich dramatikov. Roku 1990 bolo premenované na Trnavské divadlo a na základe rozhodnutia svojho zriaďovateľa – Krajskej samosprávy v Trnave – sa od 1. 1. 2002 premenovalo na Divadlo Jána Palárika v Trnave. Vo svojom repertoári má inscenácie pre dospelých i pre deti a mnohé inscenované predlohy tu vznikajú priamo v divadle ako pôvodné scenáre.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Jakub Kovalík
