VODERADY
Kaštieľ
Pred kaštieľom vo Voderadoch sme sa ocitli v priestore obce, ktorý je akýmsi námestím. Stojí tu reprezentatívny rímskokatolícky kostol sv. apoštola Andreja z roku 1674, ktorého barokovú architektúru doplnili o sto rokov neskôr aj vežou. Vedľa kostola sa nachádza hodnotné súsošie Kalvárie z roku 1772 s expresívnym výrazom tváre Ukrižovaného a v nezvyčajne plastickom podstavci reliéf sv. Rozálie v jaskynke. Na opačnej strane sa rozkladá Zichyovský kaštieľ, ktorého stavebné hmoty zodpovedajú najbežnejšej podobe a funkcii obytno-reprezentačných sídel troch storočí novovekej Európy – hlavné krídlo v čele a po stranách kolmé krídla zvierajúce pravouhlé nádvorie. Pre takýto efektný priestor nástupu do sídla sa dodnes používa termín „Čestný dvor“ (Cour d'honneur).
Súčasné „komplexné umelecké dielo“, akým je kaštieľ vo Voderadoch po zásadnej prestavbe a vybavení, je výsledkom zámeru významnej osobnosti danej oblasti – grófa Františka Jozefa Zichyho (1774 – 1861). Efektné reprezentačné priestory sú potom výsledkom pokračovateľa, jeho vnuka Jozefa Františka Zichyho (1841 – 1924) a napokon až pravnučky Kláry Zichy Keglevichovej (1883 – 1971), ktorej svadba s grófom Štefanom Keglevichom bola vo Voderadoch 19. júla 1909. Na koncert prichádzame portálom v strede čelného krídla. Ocitneme sa pri dominantnom jednoramennom schodisku, kde na prízemí sa na oboch stranách nachádzajú priestory s rôznymi klenbami. Vypovedajú, že tento trakt je starší, teda z obdobia konca 17. storočia a s ďalšími prestavbami až do polovice 19. storočia získal svoju dnešnú podobu.
Na jeho západnom konci nájdeme kaplnku, ktorá bola zriadená až po nadstavaní poschodia. Schodiskom sa dostaneme do priestranných sál na poschodí. Majú rovné stropy s jedinečným architektonicko-výtvarným členením a výzdobou rôznych slohov a štýlov. Od viac-menej „čistého“ klasicizmu až po antikizujúce historizmy, teda z rokov 1860 - 1910. Ich hlavným nositeľom sú stropy a pásy fabiónov pod nimi pokračujúce na obloženiach otvorov, stien, ako aj na tapetách, závesoch a ich program súvisel predovšetkým s bohatými umeleckými zbierkami.
Koncert a atmosféru týchto interiérov si vychutnáme v tzv. erbovej sále. Nad portálmi oproti sebe sa totiž nachádzajú erby rodov Zichy a Keglewich. Tie vypovedajú o tom, že výtvarnosť sály (alebo minimálne časti nad dverami) pochádza z obdobia po roku 1909, kedy do tejto voderadskej línie rodu Zichy pribudol zať František Keglevich.
Dôležitá a vzácna je skutočnosť, že dnešná rekonštrukcia sa realizuje postupne, s vážnym prístupom, rešpektom a odbornou pravdivosťou. Zásluhou majiteľa pána Pavla Bohdala a jeho pani manželky Kataríny i s prispením rôznych podporných fondov na obnovu pamiatok v súčasnosti kaštieľ doslova vstáva z popola. Okrem sály, kde počúvame koncert, aj v ďalších priestoroch pribúdajú nevyhnutné, pôvodne zničené prvky autentického výrazu – parkety, obloženia, tapety, drevené obloženia, závesy, lustre. Tie, ktoré „prežili“ sa reštaurujú.
Podobne, ako všetky na území Slovenska, i tento kaštieľ bol po roku 1945 totálne vyrabovaný. Odborníci už publikovali jeho pôvodné vybavenie a zbierky, mnohé z nich významné diela európskeho umenia. Poznáme to z archívov a najmä z významného súpisu pamiatok „Vármegyei és városai“ (Župy a mestá) – diel regiónu Bratislava z roku 1904. Zrejme najvzácnejšie pamiatky stihla krátko pred príchodom frontu odviezť posledná obyvateľka Magdaléna. Po vykradnutí obyvateľmi sa ešte niektoré zvyšky dostali na hrad Červený kameň a do rôznych múzeí a nasledovalo typické devalvujúce využitie... Začiatkom 50-tych rokov tu bola zriadená Pôdohospodárska učňovská škola, ktorú roku 2005 presťahovali do nových priestorov a kaštieľ zostal opustený a chátral. Napokon bol roku 2016 predaný Trnavským samosprávnym krajom spoločnosti Bohdal s. r. o. a od roku 2017 je v rekonštrukcii. Deje sa tak podľa pamiatkových a reštaurátorských výskumov, projektov a metodického usmerňovania Pamiatkového úradu v Trnave.
Vzácnou súčasťou areálu je aj park anglického typu. K nemu je budova kaštieľa orientovaná pozdĺžnou fasádou so stredným rizalitom komponovaným na diaľkový priehľad. V literatúre (napríklad Matej Bel) sa spomína jeho výnimočnosť. Pre Zichyovcov ho ešte roku 1794 vybudoval nemecký záhradný architekt Bernard Petri. Boli tu premyslené scenérie, loggia, pustovňa, grotta, čínske pavilóny. Do rozľahlej umelej ruiny dokonca doviezli originálny thurzovský portál z Oravského hradu, ktorý je od roku 1993 znovu nad treťou bránou Oravského hradu. Náročný park so vzácnou výsadbou a stavbami v období komunistického režimu úplne schátral. Vďaka súčasnému majiteľovi je zámocký park postupne udržiavaný a zachraňovaný a bude prístupný verejnosti.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Jakub Kovalík
