Trnové
Rímskokatolícky kostol sv. Juraja
Drevený kostol sv. Juraja stojí približne v strede obce, na stráni uprostred cintorína. Je to typ západo-karpatského neskorogotického zrubového kostola s rovným zakončením svätyne, loďou na pôdoryse štvorca a predstavenou vežou. Na oboch stranách Karpát (severná Morava, južné Poľsko, severné Slovensko) sa ich zachovalo niekoľko. Na území Slovenska je to najzápadnejšie zachovaný drevený kostol. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o drevenej sakrálnej stavbe v Trnovom je z roku 1583, ale stavba je mladšia. Nedávny výskum počas obnovy (2010) priniesol upresnenia v datovaní. Dendrochronológia prezradila, že zrubová konštrukcia bola zhotovená z dreva, ktoré bolo zoťaté v rokoch 1612 – 1614, čo znamená, že tento drevený kostol bol postavený až okolo roku 1615. Steny lode a svätyne sú zrubené z drevených trámov a vo vnútri pokryté vertikálne uloženými doskami. Vežu tvorí drevená trámová stolica, trámy v rohoch sú šikmé, previazané a vystužené vzperami. Takáto konštrukcia je zvyčajná – podmieňuje ju skutočnosť, že veža musí odolávať dynamickým silám počas zvonenia. Prízemie veže je otvorené a tvorí akúsi predsieň kostola. Poschodie je obložené šindľovým plášťom a horné zvonové poschodie plášťom doskovým. Ihlancovú strechu veže i sedlové strechy lode a svätyne (s valbovým zakončením) pokrýva drevená šindľová krytina. Na prvý pohľad pomerne skromné vnútro kostola však schováva vzácne doskové obloženie stropu vo svätyni. Pokrýva ich typická neskorogotická ornamentika maľovaná cez šablónu. Jej sloh prezrádza, že je staršia (okolo 1490) ako tento kostol a pochádza teda zo staršej stavby. Strop reštauroval kolektív reštaurátorov pod vedením akad. mal. Jozefa Doricu. V lodi je popri západnej a severnej stene empora a v neveľkých oknách vo funkcii mreží kované prúty z roku 1776.
Interiéru dominuje efektný oltár v strede so soškou umiestnenou v nike neskororenesančnej retabulovej steny oltára - soška patróna kostola sv. Juraja je neskorobarokovou regionálnou prácou (okolo roku 1785), ale stvárnenou v starobylej kompozičnej schéme rytiera na koni, usmrcujúceho kopijou draka, symbol zla. Oltárnu stavbu vytvára spleť veľkých akantových listov a kvetov, v dolnej časti nachádzame postavy svätíc, nad nimi putti (anjelici) a vo vrchole s korunou lemujú tieto ornamenty oválny obraz s námetom Navštívenia, teda stretnutia Panny Márie s Alžbetou. Svätica vľavo zrejme predstavovala sv. Barboru (chýba jej atribút veža) a svätica vpravo držiaca knihu, predstavovala sv. Katarínu Sienskú, i keď vizitácia v roku 1828 ju spomína ako sv. Kristínu. V dolnej, predelovej, časti oltárneho retábula sú akantovými ornamentmi lemované dva zemianske erby a latinský dedikačný nápis, v ktorom zemiansky donátor oznamuje „Urodzený pán Juraj Podhorský druhý a taktiež urodzená pani Judita (?) Viragh (?) z Nyaradu, jeho manželka, dali položiť tento oltár, aby ho venovali Požehnanej Panne Márii Navštívenej. Roku Pána 1720.“ Mimoriadne cenná a fascinujúca je skutočnosť, že stavba oltára je výsledkom zostavenia z rôznych častí, rozdielnych štýlov a úrovní ale aj z rôznych období. Napríklad formy listov akantového ornamentu sú typické pre obdobie okolo roku 1680, postavy svätíc zodpovedajú barokovému slohu po roku 1700 a plastika sv. Juraja je o storočie mladšia. Viaceré súvislosti vypovedajú jasne o tom, že tento oltár vyhotovili pôvodne pre kostol v neďalekom Višňovom, ako aj čo bolo jeho obsahom predtým než ho preniesli do kostola v Trnovom. Mal tam vznešenú úlohu – v nike bola umiestnená socha zázračnej milostivej Panny Márie „Višňovskej“, ktorá je od obdobia po roku 1650 dodnes predmetom úcty a cieľom pútnikov. Milostivá socha predstavuje sediacu Božiu Matku Máriu dojčiacu malého Ježiška. Toto dielo vytvoril neznámy rezbár niekedy po roku 1600 a ako mnohé ďalšie príklady sakrálneho umenia 17. storočia nesie tradíciu výtvarného umenia neskorej gotiky. Množstvá pútnikov iniciovali po roku 1769 vo Višňovom výstavbu omnoho väčšieho chrámu a tak v roku 1783 preniesli Milostivú sochu do nového hlavného oltára, kde je dodnes. Vtedy aj ponúkli pôvodný oltár kostolíku v susednom Trnovom, kde ho prispôsobili tunajšiemu priestoru. Ponechali mu všetky atribúty mariánskeho obsahu, len do výklenku umiestnili sošku sv. Juraja. Toto, svojou formou i osudom zaujímavé dielo, sa dočkalo aj znovuzrodenia. Iba pred nedávnym časom ho vysoko odborne zreštaurovali reštaurátori Alexandra a Tomáš Ovsiankovci.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
