Hendrichovce
Klasicistický kaštieľ
Koncert v tomto relatívne neznámom kaštieli prináša skvelé zistenia. Iniciatívu a samotnú obnovu nevyvolal všeobecne známy architektonický a umelecký význam objektu, ani tlak pamiatkárov či kultúrnej verejnosti, ale pozitívny prístup obyvateľov neveľkej obce a jej samosprávy. Stovky takýchto „menej honosných“ pamiatok zaniklo a ešte stále zaniká. O ich význame však nemožno pochybovať. Sú objektívnejším svedectvom o mnohopočetnej skupine sídel elity v histórii osídlenia krajiny, jej spravovania, hospodárenia, kultúry.
Aj tento kaštieľ v Hendrichovciach bol po roku 1945 objektom úprav, použitia materiálov, prvkov a funkcií v stave, že sa na kaštieľ ani nepodobal. Mal však šťastie, že mu zostala funkčná krytina. Vydržala dokonca jeho pôvodná konštrukcia krovu. Prístup vlastníka k nedávnej obnove bol napokon vzorový. Absolvovali všetky potrebné kroky – zameranie, architektonicko-historický výskum, archeologický, dendrochronologický a riadny projekt obnovy. Výsledkom je prinavrátenie jeho autentických kvalít ako celku, priestorov, návrat a rekonštrukcia detailov, použitie dôstojných materiálov. Výsledkom je reprezentačný vzhľad, priestory, zariadenia, ktoré pre obyvateľov ale aj návštevníkov Hendrichoviec môžu slúžiť pre slávnostnejšie podujatia - príkladom je dnešný koncert.
My, ktorí sme sem do Hendrichoviec prišli, si iste všimneme, že sa nachádzame vo zvláštnom mikroregióne širokého údolia horného toku riečky Svinka i jej prítokov. Denne tadiaľ jazdia tisíce áut po ceste i diaľnici. Je to významný koridor od dôb prehistorických, teda spojenie regiónu Spiš s regiónmi a cestami cez Prešov, Košice, Sabinov. Popritom k dávnemu osídľovaniu viedlo i pomerne príjemné prírodné prostredie. O význame a hustote svedčia aj ďalšie známe kaštiele v okolí – Fričovce, Chminianska Nová Ves, Hermanovce, Jarovnice a desiatky ďalších v okolí Prešova. V tomto kúte Slovenska mal kľúčový význam stredoveký hrad v obci Svinia, ktorá dala názov aj riečke.
Vo vlastníctve týchto obcí, teda hospodárskych výnosov z nich, sa vystriedalo od stredoveku niekoľko významných rodov. Merseovci (hlavné sídlo Svinia), potom dokonca palatín Drugeth, výmenou Abovci (1330). Ich vetva si už v dávno existujúcej obci Hendrichovce dala prímenie Hedry. Tí obec vlastnili potom niekoľko storočí. Okolo roku 1798, pravdepodobne na základe záložného práva, sa do vlastníctva majetkov v Hendrichovciach dostala rodina Ghillányi, ktorá ich neskôr zálohovala rodine Jozefa Ganczaugh z Prešova (1821). Ich syn Štefan (1805 – 1884), advokát a súdny úradník, trvalo býval práve v tomto kaštieli. Pôvodný prízemný kaštieľ – kúria z obdobia rodu Hedry predstavovala zrejme dvojpriestor postavený z kameňa, neskôr v suteréne zaklenutý (okolo roku 1750). Štefan Ganczaugh dal okolo roku 1830 objekt nadstavať a vybudovať do dnešného rozsahu.
Prichádzajúc na koncert nás privíta upravené okolie a samotná budova kaštieľa. Je to bloková dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou. Vonkajšiu architektúru vyjadrujú na dlhších stranách – východnej i západnej – plytké predstupujúce rizality. Nárožia, stredy užších fasád a nárožia rizalitov architektonizujú plastické lizény. Jediným ďalším architektonickým prvkom je plastická odstupňovaná podstrešná rímsa. Sokel, lizény a podstrešná rímsa majú žltý náter. Pravouhlé okná majú profilované podokenné rímsy a drevené okenné výplne (na prízemí šesť tabuľkové, na poschodí osem tabuľkové), ako aj krídla vstupných dverí, sú rekonštrukciou podľa analógií klasicistických foriem.
Do kaštieľa vchádzame vstupom, ktorý je v centre dlhšej (západnej) strany objektu. Nad ním sa nachádza balkón na drevených konzolách s tesárskou ozdobou na ich ukončeniach, ktorý kryje strieška na drevených stĺpoch. Balkón má železné kované zábradlie, ktoré je najvýraznejším slohovým prvkom kaštieľa. Tvoria ho vertikálne prúty štvorcového prierezu križujúce sa v hornej časti a vytvárajúce tak dekor pretínajúcich sa lomených oblúkov. Prúty majú v spodnej časti guľôčku a druhú tiež v hornej tretine prúta. Odtiaľ vybiehajú nábehy lomených oblúkov. V hornej časti ukončuje zábradlie prebiehajúci horizontálny pás, v ktorom sa striedajú kruhy a kosoštvorce s konkávnymi hranami.
V strednom poli čelnej strany zábradlia je vložený dekoratívny prvok – v centre kruh s písmenami SG (Štefan Ganczaugh) a nad ním letopočet 1832. Pole má tvar vertikálne orientovaného obdĺžnika, pod kruhom v spodnej časti sa nachádza pás tvorený kosoštvorcami, nad nimi kruh stojaci na dvoch volutami ukončených nožičkách. Nad letopočtom je terčík s rozetou, z ktorej vychádzajú do bokov voluty. Iniciály a letopočet sú pohľadovo otočené smerom k vstupu na balkón a prečítame ho správne, keď prídeme do siene na poschodí. Výtvarno-architektonická forma zábradlia je typickým príkladom slohu klasicizmu s prvkami romantickej neogotiky.
V interiéri prízemia sa ocitneme vo vstupnej sieni (tu pod názvom chodba), odkiaľ vedie schodisko do poschodia. Tento, ako aj ostatné priestory prízemia sú zaklenuté typickými klasicistickými korýtkovými klenbami, ktoré nad oknami a dverami majú päťboké výseče (lunety). Jedna miestnosť má drevený trámový strop. Zábradlie hornej časti schodiska vyúsťujúceho v hornej sieni je vyrobené z kovaných železných prútov. Projektanti obnovy použili motív zachovaného zábradlia balkóna.
Z hornej siene sa vstupuje do pekných priestorov poschodia. Aj tieto sú zaklenuté stlačenými korýtkovými klenbami s lunetami. Obec, vlastník kaštieľa, ich postupne vybavuje prvkami, nábytkom, doplnkami, aby pripomínali ich historicko-výtvarnú dôstojnosť. V centre východného traktu je umiestnená veľká sála. Aj tu sa prejavuje praktická možnosť vybavenia na rôzne podujatia, keďže priestoru nechýba istá veľkoleposť. Tu si vypočujeme dnešný koncert.
K histórii kaštieľa treba ešte spomenúť, že v roku 1883 sa ku kaštieľu vďaka zálohu od Mikuláša Ganczaugha dostal opäť rod Ghillányi. Barón Imrich Ghillányi z Fričoviec bol pozoruhodnou osobnosťou vďaka svojej odbornej, podnikateľskej a politickej kariére. Dnešný bulvár (ale aj vtedajší) by mal úžasné témy. Škandalózny sobáš (1887), ako aj veľkolepá slávnosť s množstvom hostí v Hendrichovciach a Fričovciach (1913) – o všetkom sa môžete podrobnejšie dozvedieť v odbornej štúdii historika Patrika Derfiňáka.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Zdroj fotiek: Kaštieľ Hendrichovce