Synagóga
Šurany
Mesto Šurany máme vo vedomí predovšetkým ako stredisko významného poľnohospodárskeho regiónu. Bol tu známy najstarší a najväčší cukrovar v strednej Európe, založený už roku 1854. Prvý so svetoznáímou kvalitou rafinoval cukor a mal i vlastnú železnicu na zvoz repy z okolia. Založili ho židovskí obchodníci von Leopold von Lippmann a Maximilian Gerson a pražský cukrovarník Bedřich Frey. Bol tu aj veľký obilný mlyn.
Šurany však boli obývanou lokalitou už v dobách prehistorických (známy je nález sošky ženy z doby 3500 rokov pred naším letopočtom). Viedla tadiaľto významná kontinentálna cesta popri rieke Nitra, jej úsek viedol z Budína do Nitry. V tejto strategickej polohe stál v stredoveku známy rovinný hrad. I dnes sú Šurany významným mestom s priemyslom a križovatkou železničných tratí.
Dôležitou súčasťou obyvateľstva bola v meste židovská komunita. Už pred rokom 1779 mala synagógu a vlastného rabína. Ich povolania boli typicky mestotvorné. Už pred prvou svetovou vojnou rabín Maier Frey založil rabínsku školu – ješivu, ktorú navštevovali mladí ľudia a rabínski kandidáti aj z okolitých krajín. V meste mali Židia rôzne umelecké, spoločenské i športové spolky (Macabi).
Roku 1916 si postavili novú, dodnes zachovanú synagógu. Počas holokaustu bola zavraždená väčšina židovských občanov mesta a budovu synagógy postihol typický osud týchto stavieb na Slovensku. Bola zdevastovaná, slúžila ako skladisko a dielne, čím sa dostala do stavu ruiny. Koncom osemdesiatych rokov sa začalo s opravou. Od roku 2005 je synagóga prístupná verejnosti a sídli v nej šurianske Mestské múzeum. Postupne podľa možnosti sa tu reštaurujú fasády i ďalšie detaily.
Ortodoxná synagóga v Šuranoch je otočená do skromnej ulice (dnes „Malá“) západnou – vstupnou fasádou. Jej hmotu tvorí pozdĺžny blok hlavnej siene s malou úzkou svätyňou na východnej strane. Na vstupnej strane je monumentálna hmota, v ktorej sú predsiene a schodiská na tribúny. Do strán vystupuje len veľmi plytkými rizalitmi, vstupná fasáda je architektonicky najbohatšia, trojosová, symetrická, dvojposchodová. Dohora pokračuje trojuholníkový štít a v ňom dominuje pokračovanie architektúry strednej osi. Dvojice stĺpikov tam nesú poloblúkové archivolty s hebrejským nápisom medzi nimi. Nápis (preklad Maroš Borský) znamená – Exod 25:8, „Nech mi urobia svätyňu, aby som prebýval uprostred nich.“ Je tam tiež chronostikon so židovským rokom výstavby objektu [5]676 t. j. 1915/1916, ktorý spolu s ďalšími prvkami slepej panelácie arkád rámuje veľké kruhové okno a výplň v tvare Dávidovej hviezdy. Na vrchole štítu chýbajú zatiaľ dve hlavné znamenia židovskej svätyne – Mojžišove tabule Dekalógu.
Portál hlavného vstupu má plastické orámovanie ukončené polkruhovým oblúkom s geometrickým vlysom v tvare zuborezu, po stranách ho ohraničujú mierne predsunuté stĺpy so štvorhrannou hlavicou. Tvaroslovie je kombináciou románskeho slohu a secesie. Výplň brány je drevená s geometrickými reliéfnymi ornamentmi stĺpikom a Dávidovými hviezdami. V osi portálu sa na poschodí nachádza dvojokno architektonizované stĺpikmi, v hornej časti oblúkmi. Celok s ornamentikou má románsky princíp, secesné detaily a oblúky maurské prevýšenie. Okná po stranách dolné i horné sú trojité, tie na poschodí si vyžadujú ešte vrátiť pôvodnú architektúru. Plochu fasády, rovnako aj dlhších bočných múrov členia pilastre s geometrickými vzormi a plastické rámy. Ďalšie sú na obiehajúcom sokli a podstrešná rímsa má po celom obvode synagógy bohatý plastický vlys. Tvorí ho akoby románska trpasličia arkáda na dvojici stĺpikov, pričom jej oblúčiky majú maurský tvar.
Na koncert vstúpime do hlavnej siene cez predsieň. Po stranách sú schodiská vedúce na poschodie „ženských“ tribún. Hlavná sála (na prízemí hovoríme o „mužskej“ časti) bola priestorom zhromaždenia a modlitby. Po stranách a v zadnej časti vidíme na kovových stĺpoch „ženské empory“, ktoré sa sem vrátili pri rekonštrukcii. V zdevastovanej synagóge už na nich neboli zábradlia. Pri rekonštrukcii tu osadili drevené, rovnaké aké sa zachovali v synagóge v neďalekej Nitre. V Šuranoch sa našťastie zachoval jedinečný strop s modernou železobetónovou trámovo-kazetovou konštrukciou. Pripomína renesančné stropy, čo umocňujú štukové ornamentálne rímsy podopierajúce kazety a maľovaná ornamentika na ich podhľadoch, ako aj na trámoch. Na kazetách sú maľované modré kruhy so šesťramennými hviezdičkami (akoby kvetinový ornament) a v cípoch na tmavočervenom podklade mnohosymbolické vyobrazenia granátových jabĺk. Na trámoch sú vyobrazené pásy opakovaných obrysov deväťramenných svietnikov (Chanuky). Stropné maľby a štuky postupne reštaurovala akademická maliarka Eva Mitzová z Banskej Štiavnice.
Výklenok svätyne je neveľký, pravouhlý s rovným stropom. Nezachoval sa tu svätostánok - aron ha-Kodeš, ktorý ako najdôležitejší bod synagógy uchovával Tóru. Teraz je tu vložený monumentálny pamätník obetiam holokaustu. Priestorová kovová konštrukcia, sklo a maľba na ňom zobrazujú moderným jazykom umenia komín v koncentračnom tábore a strácajúcu sa ľudskú postavu. Je to dielo nezameniteľného umeleckého štýlu akademického maliara Viliama Širokého z Nitry.
Interiér synagógy v Šuranoch slúži koncertom a ďalším kultúrnym podujatiam. Na poschodí sa nachádza expozícia Mestského múzea približujúca dejiny mesta, ako aj mestských častí Nitriansky Hrádok a Kostolný Sek od praveku až po 20. storočie a pripomína osobnosti mesta, národopis, školstvo. Okrem mnohých ďalších artefaktov tu nájdeme aj hodinový stroj z veže zo šurianskeho kostola. Medzi vzácne exponáty patrí fragment šurianskej Tóry, ktorý bol desaťročia ukrytý na povale synagógy. Expozícia, ako aj názorný model rekonštrukcie mestečka so stredovekým hradom je dielom dr. Miroslava Eliáša.
Synagógy sú pre usporiadania koncertov ideálnymi priestormi. Napokon, boli viac ako tri tisícročia miestom hovoreného slova – čítaní, modlitieb, dišpút, vyučovania a pravdaže aj hudby a spevu.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Zdroj fotografií: surany.sk
