Kraskovo

Nad hradbami „Nebeského Jeruzalema“ nachádzame priestor večnosti – Nebo. Naznačujú ho rajské kvety, kríky a stromy, polpostavy Boha Otca a Krista v kvadrilóboch a napokon celá ikonografia klenby. Vo výseči klenby nad oltárom je obraz Krista Vševládcu v mandorle a slnko a mesiac. Oproti -  rovnako v mandorle - Abrahám držiaci šatku s dušami blažených. V ďalších výsečiach sú symboly štyroch evanjelistov. Pozadie obrazov na klenbe tvorí modré nebo posiate hviezdami. 

Obetu Kristovu na zemi reprezentoval vo svätyni oltár a v hornej časti východnej oltárnej steny obraz Kristovej tváre na Veronikinej šatke, ktorú držia heraldicky symetrickí anjeli. Na ostatnej, väčšej časti tejto východnej steny nie sú obrazové výjavy. Stretávame sa tu tak s nepriamou, ale veľmi cennou informáciou, že už v čase vzniku malieb tu mali na oltári retábulum. Na stene víťazného oblúka, zo strany svätyne, sú po stranách postavy zázračných arabských lekárov sv. Kozmu a sv. Damiána. Otvor do svätyne víťazným oblúkom, do priestoru Božej Slávy i sprostredkujúcej Obety Kristovej, lemujú na jeho ostení obrazy polpostáv prorokov v kvadrilóboch. Napokon oni predpovedali ono dielo Božie.

Ešte jednoznačnejšie to vyjadruje výjav na stene lode nad víťazným oblúkom. Je tu výjav Zvestovania Panne Márii so všetkou obrazovou symbolikou vtelenia Božieho Syna skrze Ducha Svätého. Okrem Anjela odovzdávajúceho zvesť a pozdrav (vyjadrený aj písmom na páske) a Márie, je obrazom vyjadrená aj účasť Boha Otca, Ducha Svätého a duše Syna Božieho (v podobe detskej postavičky). Symbolom čistoty je váza s ľaliami. Jej forma má jednoznačne znaky talianskeho vzorníka.

Obrazy pod ním sa obracajú na veriacich v lodi. Na ľavej strane je obraz Panny Márie Ochrankyne a na pravej strane obraz sv. archanjela Michala vážiaceho duše, malý náznak Posledného súdu. Práve tento obraz najviac vypovedá o štýle maliara, jeho spôsobe zobrazenia. S laickou nadsázkou možno upútať dnešného diváka charakteristikou „vibrujúca biela linka pripomína budúceho Botticelliho“.   

Nástenné maľby kraskovského kostola pokračujú aj na severnej stene lode. V hornom páse maliar tradične usporiadal, ale výnimočne vyrozprával, príbeh legendy o svätom kráľovi Ladislavovi. V páse nižšie si objednávateľ želal zobrazenie Poklony troch kráľov. Podobne ako maľby vo svätyni, vznikli okolo roku 1370. Devočné obrazy vpravo dolu – Pieta – sv. Helena a sv. Anna sú až z obdobia okolo roku 1420.

V páse príbehu prenasledujúceho a bojujúceho kráľa Ladislava sa naplno prejavil aj obsahový rozdiel tohto „italizujúceho“ prístupu. Na rozdiel od uhorskej záľuby v krutosti, napríklad v rovnakom námete maľby v susednej dedine Rimavská Baňa, zápas kráľa Ladislava s protivníkom na maľbe v Kraskove pripomína postavenie pri tanci, tvár Kumána vôbec nie je ázijská a divoká. Zvláštnosti môžeme vidieť aj na dolnom páse s príbehom Poklony troch kráľov. Kuriózne je zobrazenie tiav, ktoré maliar evidentne nevidel. Medzi kráľmi je postava s podobou bolonského šľachtica s rytierskym vencom vo vlasoch, asi donátora.  

Maliar tohto nástenného výtvarného diela v Kraskove nepatril medzi bežných dielenských majstrov. Postavy krajných apoštolov rozložil pravidelne na plochu, bez zbytočného rešpektu zo zalomenia steny v kúte styku s krivkou klenby. Nad výklenkom svätostánku jedinečne umiestnil maľbu monštrancie medzi nich. Suverénne vsadil architektúru svojho Nebeského Jeruzalema do už jestvujúcej architektúry stavby. Ojedinelý bol aj jeho spôsob zobrazenia objemov postáv, tvárí, účesov, odevov. Najpodobnejším príkladom sú nástenné maľby v benediktínskom opátskom chráme St. Lambrecht na hranici Štajerska a Korutánska z obdobia okolo roku 1360. Aj tam majú odevy, ale aj brnenie, priesvitnú ľahkosť dosahovanú chvejivou linkou bielej farby. Lyrickú ušľachtilosť majú aj tu v Kraskove, rovnako nezameniteľné tváre z ilustrácií majstra Nicola di Giacomo da Bologna. Motív záhrad (dokonca aj v svätoladislavskej legende) vychádza z iluminovaných severotalianskych rytierskych selaniek. To, že maliar, ale pravdepodobne aj zostavovateľ obsahu malieb (miestny farár?, zemepán?), pobudli v kultivovanom prostredí (mnohí študovali vtedy na univerzite v Bologni), dokazuje aj vyhýbanie sa zobrazovaniu dramatického. Tému Posledného súdu vybavili ušľachtilou postavou archanjela Michala a láskavú a ušľachtilú tvár má aj Kristus sudca v mandorle. Nateraz sa zdá, že maliar prerástol hranice lokálneho nástenného maliarstva, nemal tu pokračovateľa.

Prichádzajúc i odchádzajúc z koncertu si môžeme ešte na východnej vonkajšej stene svätyne všimnúť zvyšky maľby veľkej postavy sv. Krištofa ako tradičný obraz ochrancu pocestných. Nachádzal sa  na každom chráme v období stredoveku.

Autor textu: Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Autor fotiek: Martin Babarík