Koceľovce

Obec založili baníci – „hostia“ – z niektorej nemecky hovoriacej oblasti ešte pred prvou zmienkou (1243) a do roku 1948 bol jej historickým názvom Getzelsdorf. V neďalekom meste Štítnik sú zachované stredoveké nástenné maľby v mimoriadne veľkom rozsahu a rôznych obsahov. Tu, v Koceľovciach, najmä tie odkryté vo svätyni sú však kompletné, obsahom, vznikom a dielňou jednotné. Patria tak k najzaujímavejším a najucelenejším pamiatkam svojho druhu umenia na území Slovenska. 
Tento evanjelický kostol bol do reformácie zasvätený sv. Bartolomejovi apoštolovi. Dnešný gotický kostol je výsledkom prestavby menšieho stredovekého sakrálneho objektu. Okolo roku 1390 vybudovali dnešnú svätyňu s polygonálnym zakončením. Podobne ako v susednej Ochtinej, vytvorili pre objednávateľov programu a maliarov nástenných malieb v oboch dlhých svätyniach novú jedinečnú situáciu. Namiesto neveľkých kvadratických svätýň dovtedajších kostolov (zachované: Kraskovo, Kyjatice, Chyžné...), kde do štyroch výsečí krížovej klenby znázornili „Nebeský Jeruzalem“ štyrmi symbolmi (napríklad evanjelistov) a na stenách niekoľkými postavami apoštolov a svätcov, vznikli vo vysokých a dlhých svätyniach Ochtinej a Koceľoviec veľké plochy pre náročný obrazový program. 
Tak tu v Koceľovciach, na klenbe s dvoma poľami rebrovej klenby – krížovej a rozvetvenej do polygonálneho záveru – mali k dispozícii desať výsečí medzi rebrami. Do výsečí západného poľa krížovej klenby umiestnili obrazy štyroch cirkevných otcov (rímskych – Ambróz, Augustín, Hieronym a Gregor Veľký), symboly štyroch evanjelistov a pri každom je aj postava anjela s páskou hymnického textu. Vo výsečiach klenby východného, záverového poľa, sú ďalší dvaja svätí učitelia sediaci v laviciach s knihou na pulte – z viacerých latinských „patres ecclesiae“ možno sv. Ambrosius Milánsky a Boethius, potom svätec, ktorému anjel podáva chlieb, alebo schránku a anjel s malým organom. Aj tu tieto hlavné postavy, ktorých vysvetleniu sa zatiaľ vyhli všetky odborné publikácie, dopĺňajú anjeli s páskami. Steny svätyne pokrývajú maľby obrazov mariánsko-kristologického cyklu. Rozložili ich do tradičných horizontálnych pásov. Umiestnili ich tak, aby širšie (pretože si to vyžiadala kompozícia a obsah) umiestnili na primerané plochy vymedzené architektúrou. Nedodržiavajú následnosť deja, čo spoločenstvu žijúcemu uprostred kresťanskej kultúry nespôsobovalo žiadne nejasnosti. Výjavy mali napokon svoje tradičné umiestnenie v priestore. Preto napríklad Ukrižovanie je vľavo od osi v závere a monumentálnou výškou zaberá dva pásy. Zvestovanie Panne Márii je nad víťazným oblúkom (pohľadom zo svätyne) a výjav Zmŕtvychvstania, ktorý nie je na stenách svätyne, bol zrejme v lodi, asi na stene vpravo od víťazného oblúka.

Obraz Poklony troch kráľov sa rozkladá v hornom páse v dvoch čelách pod klenbou, výjavy Zajatie Krista a Krista pred Pilátom prechádzajú aj na ostenia okien. V dolnom páse ostenia okien využili pre maľby postáv apoštolov. Tradičnou súčasťou výmaľby svätyne je aj tu dolný, soklový pás s namaľovanými kazetami, vytvárajúci ilúziu drahých obkladov v chrámoch Talianska.Na severnej stene vľavo je v hornom páse – Narodenie Krista, Navštívenie, v stredom páse – Posledná večera, Kristus na Olivovej hore a v dolnom páse – Bičovanie, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža. Na severovýchodnej stene svätyne v hornom páse vidíme ľavú časť Poklony troch kráľov, dolu je monumentálne Ukrižovanie, v strede začiatok výjavu Zajatie Krista, vľavo od východného okna a v jeho ostení postavy apoštolov medzi oknami a v ich osteniach (za oltárom). V hornom páse východnej steny svätyne začína a potom vpravo pokračuje Poklona troch kráľov. Mimoriadne pozoruhodná je južná stena svätyne. V hornom páse – Obetovanie Krista v chráme, Korunovanie Panny Márie, v strednom – Kristus pred Pilátom (po stranách okna), Príchod Krista do Jeruzalema a v dolnom páse – časť postáv apoštolov, Snímanie z kríža, Ukladanie do hrobu. Na podhľade víťazného oblúka sa nachádzajú tradične polpostavy prorokov v kvadriloboch.    V lodi kostola, kde počúvame koncert, boli v stredoveku nepochybne tiež nástenné maľby. Azda ešte čakajú na odkrytie.  Nástenné maľby v Koceľovciach sú jedinečné svojimi vyhranenými výtvarnými kvalitami. V poznanom zachovanom pamiatkovom fonde gotickej nástennej maľby sa tu prekvapujúco objavuje dramatické zachytenie deja, vyjadrenie citov, veľmi estetickou a suverénnou kresbou línie. Základné kompozičné schémy týchto výjavov vychádzajú síce z byzantských obrazových vzorov, ale rozhýbaný rytmus už vypovedá o predlohe, ktorú vytvoril umelec zo zaalpskej gotickej Európy. Naviac niektoré kompozície vylepšil do stavu, ktorý znesie exaktné uvažovanie v dobe moderného umenia a zároveň v nich vystupňoval živé gestá citov postáv. Povestnou ukážkou je tu výjav utrpenia troch Márií pod krížom, obraz Snímanie z kríža, alebo Ukladanie Krista do hrobu.      Tieto špecifiká malieb v Koceľovciach nemajú paralelu medzi zachovanými pamiatkami v regiónoch tradičnej cesty maliarov v osi – severné Taliansko, Korutánsko, Podunajsko, ani inde. Napriek tomu, že u maliarov nástenných malieb vždy treba na prvom mieste počítať s používaním vzorníkov, zdá sa, že tunajší hlavný majster (ako aj v Ochtinej) si vytvoril predlohy sám. Ich datovanie do obdobia okolo roku 1415 nám uľahčuje aj znak rytierskeho dračieho rádu šľachticov kráľa Žigmunda na štíte stotníka Longinusa vo výjave Ukrižovania. Rád založili roku 1408 a jeho členom bol možno aj Mikuláš, alebo Ján Bebek zo Štítnika (Ján bol veliteľom hradu Hajnáčka). Štítnicky rod Bebekovcov bol vlastníkom Koceľoviec a ku kostolu mu náležali patronátne povinnosti. Ešte pravdepodobnejšími členmi dračieho rádu boli Bebekovci vetvy z Plešivca.   V interiéri kostola je aj jedinečný evanjelický ranobarokový hlavný oltár z roku 1740 a kazateľnica z obdobia okolo roku 1680. Pod klasicistickou klenbou lode je typická baroková protestantská empora. Unikátne sa tu zachovali gotické krídla dverí, vstupné i do sakristie.  

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Autor fotiek: Radovan Vojenčák