Kyjatice

Neveľká obec Kyjatice je nálezmi pojmom v archeológii doby prehistorickej, ako aj v oblasti ľudového umenia (niekdajšia výroba známych kyjatických hračiek) a pokladmi umenia v nenápadnom kostole. Ležia (rovnako ako Kraskovo) na chrbtoch Rimavskej vrchoviny. Dostaneme sa sem stúpajúcou cestou z doliny Rimavy. 
Pred koncertom nás možno prekvapí jednoduchý exteriér kostola. Je to typická stredoveká jednoloďová stavba s pravouhlo zakončenou svätyňou. Na jej východnej strane prilieha veža zvonice. Archeológovia objavili pod ním základy menšieho kostola z obdobia okolo roku 1250, ktorý mal rovnaký tvar. Súčasný postavili v čase po roku 1360 a možno i neskôr. Roku 1688 sa spomína, že kostol v Kyjaticiach bol zasvätený sv. Cecílii. Vtedy už slúžil ako chrám spoločenstvu evanjelickej cirkvi.
Do vnútra vstúpime južným neskorogotickým kamenným portálom, ktorý má nadpražie v tvare oslieho oblúka. Vzácne sa zachovali jeho pôvodné gotické dvere. V lodi sa ocitneme pod dreveným stropom. Svätyňa je zaklenutá valenou klenbou. Na stenách lode i svätyne sa zachovali veľké celky gotických nástenných malieb. V istej harmónii k nim je pestrofarebný ranobarokový mobiliár – patronátna lavica, oltár, kazateľnica, a napokon aj strop v lodi. Ten pochádza ešte z roku 1637 a popri bohatej maľovanej šablónovej ornamentike (ešte renesančnej) sú na ňom aj mená majstra – Lazar Galko a richtára – Jakub Sephanik. Z toho roku je aj maľovaná patronátna lavica a zrejme aj empora. Oltár, z roku 1678, svojou koncepciou, architektúrou a bohatou boltcovou ornamentikou patrí medzi typické príklady evanjelických oltárov regiónov Gemera, Novohradu, Hontu. Jedinečné sú archaické, gotiku pripomínajúce sochy vytvorené miestnym rezbárom. Krista vo vrchole, po stranách s trúbiacimi anjelmi, apoštolov – sv. Jána v strede a po stranách sv. Petra a sv. Pavla.Výtvarne mimoriadna je baroková kazateľnica so zavesenou ozvučnicou (okolo roku 1700). Na jej parapete sú postavy Krista a štyroch evanjelistov. Bohatá je jej plastická ornamentika i architektonické prvky. Jednoznačne inou vizuálnou i umelecko-výtvarnou vrstvou sú však v kyjatickom kostole gotické nástenné maľby. Ich staršiu časť, ktorú možno vidieť vo svätyni, vo víťaznom oblúku a na východnej stene lode, vyhotovili niekedy okolo roku 1420. Patria k typickým formám v kostolíkoch Gemera. Maľba na severnej stene lode vznikla roku 1486 a formou i obsahom je unikátna aj v reláciách umenia Európy. 

Maľby vo svätyni, okrem chýbajúcej časti na severnej stene, zreteľne vypovedajú o programe ich rozloženia. Nad pásom iluzívneho závesu je pás desiatich kružbových medailónov s polpostavami prorokov. Na severnej stene svätyne boli nepochybne postavy piatich apoštolov, pri výklenku svätostánku postava Krista Trpiteľa. Na východnej stene pokračuje tento pás šiestym apoštolom a postavami štyroch svätíc – Barbora, Uršuľa, Mária Magdaléna a Cecília. Na južnej stene sú postavy šiestich apoštolov. Murivo valenej klenby svätyne rekonštruovali okolo roku 1485 a tak sa nástenné maľby zachovali len v jej čele, v hornej časti východnej steny. V ostení gotického okrúhleho okna (s kamennou vírivou rozetovou kružbou), je polpostava anjela s dvoma korunami v rukách. Nad ním na stene je oválny rám so žehnajúcim Kristom a po jeho stranách orodujúcou Pannou Máriou a sv. Jánom Krstiteľom (Deesis). V ostení víťazného oblúka sú polpostavy múdrych a pochabých panien. Na východnej stene lode sa zachovali vybrané scény z pašiového cyklu. Nad vrcholom víťazného oblúka sú prerušené výjavom Zvestovania Panne Márii. Pašiový cyklus pozostáva z obrazov v hornom páse: Judášov bozk, Zajatie Krista, Kristus pred Pilátom, Zvestovanie Panne Márii, Kristus nesie svoj Kríž. V dolnom páse výjavy: Ukrižovanie a Oplakávanie Krista (Pieta).Po neskorogotickej prestavbe pokryla celú severnú stenu lode monumentálna nástenná maľba Posledného súdu v prekvapujúcej forme kruhu. Zadávateľ tohto komplikovaného intelektuálneho obrazu dal maliarom vzor, ktorý pripomína filozoficko-názorné grafické kruhové ilustrácie v rukopisoch sv. Hildegardy z Bingenu, povestnej opátky kláštora v Diessenbergu, vedkyne a umelkyne (venovala sa aj komponovaniu hudby), ktoré poznala aj elita stredovekého gemerského regiónu (nedávny nález spodobenia tejto svätice v gotickej nástennej maľbe kostola v Dobšinej). Kruh s deviatimi poliami interpretuje aj nástup osobitých deviatich anjelských chórov a zástupov víťaznej Cirkvi. Anjelské chóry i zástupy cirkvi s postavami sú označené nápisovými páskami. Na páske s nápisom „zástup mníšok“ je datovanie 1485. Unikátne zobrazenie Posledného súdu, v scholasticky názornej forme kruhu, má viacero symbolických a významových vrstiev. Vo vnútri kruhu je Tróniaci Kristus v mandorle so známym gestom pravej a ľavej ruky. Po stranách sú anjeli s nástrojmi Kristovho umučenia a anjeli trúbiaci na zobudenie mŕtvych. Po stranách sa nachádzajú dva zo zástupov Cirkvi víťaznej – vľavo zástup svätíc a vpravo prorokov. V dolnej časti sa otvárajú hroby a archanjel Michal formuje zástup blažených do Nebeskej brány (za hranicou kruhu) a diabol zháňa zatratených do tlamy Leviatana, rovnako za hranicou kruhu. Obraz kruhu je rozdelený na deväť polí, v ktorých sú postavy anjelov. Sú to anjeli usporiadaní do deviatich chórov – angeli (anjeli), archangeli (archanjeli), virtutes (sily), potestates (mocnosti), principatus (kniežatstvá), dominationes (panstvá), throni (tronstvá), cherubim (cherubíni), seraphim (serafíni). Na tejto maľbe to potvrdzujú nápisové pásky. Okrem spomenutých zástupov sú ďalšie zástupy chórov Cirkvi víťaznej aj na vonkajšej strane kruhu, symetricky – vľavo: šiesti apoštoli, panny mučenice, rehoľné panny, vpravo: ďalší šiesti apoštoli, mučeníci, patriarchovia. Tento obraz posledného súdu presne zodpovedá obsahu spisu Dionýzia Aeropagitu – De coelesti hierarchia (O nebeskej hierarchii), ktoré nedávno vyšlo v českom preklade. Toto dielo kresťanského novoplatonika významne ovplyvnilo stredovekú mystiku. Kyjatický obraz je jedinečný medzi pamiatkami stredovekých nástenných malieb Európy. Auropagitovu víziu deviatich anjelských chórov pri poslednom súde nájdeme, ale v inej forme, len na nástennej maľbe Ukrižovania vo farskom kostole sv. Ondreja v korutánskom mestečku Thörl, ktorá je dielom Thomasa Artulu z obdobia okolo roku 1475. V tesnom susedstve kostola je objekt bývalej školy, ktorú rekonštruuje mladý majster Ladislav Hedvigi pre ukážky výroby jedinečných hračiek z dreva. Ešte pred niekoľkými desaťročiami bola totiž obec Kyjatice pojmom vo svete výrobou krásnych drevených ľudových hračiek. Vtedy tu skupina stolárov, rezbárov, pod vedením výtvarníka Bohumila Šippicha nadviazala na staré kyjatické tradície výroby nábytku a hračiek. Súčasný majster Hedvigi ich zatiaľ znovu tvorí v obci neďaleko Rimavskej Soboty. Poľnou cestou, popri kostole von z obce (severozápadne), prídeme po necelých 700 metroch k pozoruhodnému archeologickému „parku“ (expozícii) lokality veľkého žiarového pohrebiska s rekonštrukciou skrinkových hrobov z kamenných platní, obetiska, kópii niektorých nálezov. Sú tu aj informačné panely o výskumoch. Výrazné nálezy predmetov vyrobených remeselníkmi tohto ľudu, nájdené neskôr v osadách a pohrebiskách ďalších lokalít na veľkom území tohto regiónu, dali tejto kultúre mladšej doby bronzovej (11. – 7. storočie pred Kristom) názov „kyjatická“. Tento medzinárodne akceptovaný termín zaviedol roku 1962 archeológ Jozef Paulík.

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Autor fotiek: Martin Babarík