Levice
Synagóga
Vynikajúce miesto pre koncert. Napokon synagógy boli viac ako tri tisícročia miestom kultu – kultúry, intelektu – dišputácií, vyučovania, stretávania sa. Táto v Leviciach patrí konečne k niekoľkým synagógam na Slovensku, ktoré vstali z popola, prestali byť skladmi a inými devalvujúcimi „využitiami“. Je však našim zlým svedomím, že ostala bez židovskej komunity, patriacej do týchto miest a regiónov. Jej obnova prebehla po starostlivom pamiatkovom architektonickom a archívnom výskume. A podľa projektu od špičkového slovenského architekta.
Synagógu v Leviciach postavili na okraji mesta neďaleko areálu hradu, jej pôvodnú budovu už roku 1853. Dokumenty hovoria, že bola súčasťou trojkrídlového areálu, z ktorých okrem synagógy bola v jednom škola a v ďalšom pravdepodobne kúpeľ. Nebola však veľká. Keď počet členov židovskej náboženskej obce neskôr stúpol na takmer tisíc, rozhodli sa roku 1883 postaviť novú a väčšiu, ktorá stojí dodnes. Nová synagóga mala už 400 miest na sedenie.
Je to samostatne stojaca, bloková stavba, na pôdoryse obdĺžnika. Z výskumov vieme, že na exteriéri výrazné oporné piliere a schodiskové rizality v prvej etape výstavby neboli. Vtedy fasády na ich mieste členili ploché pilastre. Plochu omietky fasád i pilierov člení horizontálna pásová rustika. Vstupnú fasádu v hornej časti završuje mohutný antikizujúci štít s plastickými rozvilinami a šesťcípou hviezdou. Šikmé spádnice štítu prelamuje v strede edikulový (neorenesančný) štít so segmentovým frontónom a na jeho ploche je združená nika s Mojžišovými doskami s Desatorom Božích prikázaní.
Vstupný portál s polkruhovým nadpražím rámuje vyvinutá edikulová forma s postrannými piliermi, hlavicami, kladím a trojuholníkovým štítom. Nad ním je kruhové okno a po stranách tejto fasády veľké okná s polkruhovým záklenkom. Bočné steny tejto synagógy sú typické dvojicami polkruhovo zakončených okien a kruhovom okne nad nimi.
Forma a prvky v interiéri sú všetky z prvej etapy, teda z roku 1883 – kovové liatinové stĺpy s kompozitnými hlavicami nesú kovové trámové preklady, nesúce ženské tribúny a na poschodí zastropenie korýtkovou klenbou. Vieme, že autorom plánov a staviteľom bol Gustáv Šišák z Kalnej nad Hronom. Roku 1902 rekonštruoval synagógu levický architekt Rudolf Czibulka. Vtedy doplnili k pôvodnému stavu bočné schodiskové rizality so vstupmi. Tieto zmenili miesto, orientáciu a veľkosť pôvodných schodísk. Nepochybne zo statických dôvodov pristavili k bočným stenám v miestach pôvodných plochých pilastrov dvojice oporných pilierov. Tieto dnes vnímame ako výrazný znak levickej synagógy.Počas koncertu nás nepochybne najviac upúta klenba s pôvodnými maľbami. Ako v každej synagogálnej architektúre, sú to ornamenty geometrické, architektonické, rastlinné, typické svojou abstraktnosťou aj v iných stavbách blízkeho východu. Maľby ornamentov v podhľade prekladov medzi stĺpmi plošne imitujú rastlinné zväzky kvetov vo vázach, na čelách je potom architektonický motív zuborezu a pás antickej morskej vlny. Nad týmto prekladom je mnohofarebný horizontálny pás s motívom palmiet. Na širokej a dlhej ploche bokov podhľadu oblúku klenby sú rôzne zrkadlá, vytvorené pretínajúcimi sa linkami, s rozetami a šesťcípymi (Dávidovými) hviezdami. Rozviliny a rozety sú aj v pozdĺžnych zrkadlách vrcholovej plochy klenby. Veľké iluzívne zrkadlá a rámy s rozvilinovými ornamentmi a Dávidovými hviezdami sa nachádzajú aj na prízemí a poschodí tribún. Z dokumentov i signatúry v maľbách vieme, že ich roku 1883 vyhotovili levický maliar Karl Trommersdorff a pomocný maliar Ferdinand Reltsch z Nitry.Dnes je vnútro upravené k usporadúvaniu kultúrnych podujatí. Pôvodne to bol pravdaže priestor židovských bohoslužieb. Uprostred bolo vyvýšené miesto, ktoré sa nazýva bíma (pódium). V levickej synagóge boli dve bímy, jedna uprostred a druhá pri svätostánku. Zachovala sa bohatá výmaľba južnej steny, ktorá súvisela s potrebou zvýrazniť prítomnosť svätej skrine. Tú, ktorú vidíme, pochádza z obdobia prestavby roku 1902. Vtedy nahradili pôvodnú skriňu umiestnenú v malom výklenku novou, ktorá bola širšia a obsahovala vysoké a široké architektonické časti. Okolo vznikla aj nová výmaľba. V hornej časti steny (od podlahy empor po úroveň nábehov klenby) vytvorili prepis pôvodného ornamentálneho vzoru iluzívnej kobercovej tkaniny. Od podlahy prízemia po úroveň podlahy empor vznikol nový motív tkaniny, ktorým prekryli pôvodný. Je sýto tehlovo červenej farby s motívom malých šesťcípych hviezd. Pri súčasných kultúrnych podujatiach tvorí pozadie pódia programu. V synagóge si možno pozrieť aj zaujímavý a vzácny dokument, ktorý sa našiel pri rekonštrukcii roku 2011 v kapse muriva. V sklenenej lekárnickej dóze boli dve mince a zakladajúca listina písaná v maďarčine zo dňa 24. apríla 1883. Z nej sú uvedené mená cisára, členov uhorskej vlády, tekovského župana a podžupana, rabína levickej židovskej náboženskej obce, ďalšie osobnosti tejto obce, mesta, osobností ostatných konfesií (kresťanských), škôl, novinárov a pravdaže aj meno spomenutého staviteľa. Poznatky a podklady k obnove boli výsledkom výskumu architektky – pamiatkárky Jaroslavy Žuffovej a reštaurátora Pavla Čambála. Súčasná rekonštrukcia a obnova začala 6. mája 2010. Generálnym projektantom bolo Jakab Design Studio Komárno. Architektonické riešenie je výsledkom práce prof. Jána M. Bahnu v spolupráci s ďalšími architektmi: Juraj Kurpaš, Marek Danihel, Mirka Kavická, Ivan Galanda. Vtedy vybudovali pre vybavenosť a zázemie aj prístavbu, spájajúcu synagógu a židovskú školu. Rekonštrukcia a obnova skončila 31. marca 2012.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
