Prešov

Vnútorný priestor kostola sv. Mikuláša, architektúra jeho konštrukcií, stavebno-výtvarné detaily i sochárske a maliarske diela sú jedinečne kvalitné, rôzneho typu a rôzne sú aj historické pozadia ich vzniku. Milovník hudby by povedal, že pripomína koncert skladieb rôzneho žánru, z rôznych období.

Kostol je konglomerátom priestorov troch rôznych lodí. Je jedinečným príkladom postupného uskutočňovania meniacich sa ideí stredovekých staviteľov a stavebníkov. 

Začali ho stavať okolo roku 1345 ako halové trojlodie. Konzoly nesúce jeho klenbu v severnej lodi vypovedajú o ich rebrách nasadených v neveľkej výške. Jedna s plastickou tvárou ostala na severnej stene a druhá figurálna pri víťaznom oblúku. Okolo roku 1440 zaklenuli svätyňu severnej lode hviezdicovými klenbami. Prestavba a zaklenutie svätyne hlavnej lode pred rokom 1489 do dnešnej výšky, dĺžky a podoby, znamenala aj zvýšenie triumfálneho oblúka. 

V triumfálnom (víťaznom) oblúku brvno so skupinou kalvárie nainštalovali po roku 1440. Ukrižovaný je vzácnym dielom z obdobia okolo roku 1350 v slohu nemeckej mystickej gotiky.

Najvýznamnejšiu etapu výstavby chrámu vyvolala mestská rada roku 1501 zmluvou s Petrom z Levoče a kamenárom Mikulášom na radikálnu prestavbu a zvýšenie lode. Napokon to bol známy staviteľ a mestská autorita, majster Ján – Johannes Brengyszeyn, ktorý viedol stavbu s jedinečnými priestorovými i tvarovými efektmi. Piliere novej lode a krov boli hotové už roku 1503 a o rok neskôr aj zaklenutie, vrátane klenby svätyne južnej lode, ktorá preslávila majstra Jána svojím rafinovaným obrazcom rebier. Rebrá sa do steny opierajú po prekrížení, v strede takýchto pätiek zalomené a „useknuté“ do priestoru. Súčasťou týchto pretínavých pätiek, konzol sú od majstra Jána kamenné poprsia uhorských kráľov, ktoré polychromoval maliar Peter Moler. Južná loď má aj oddeľujúci triumfálny oblúk, ktorý dosadá na rímsu, na ktorej vidíme hlavu muža – ide údajne o karikatúrnu podobu majstra Jána. 

Dielom tohto majstra je aj predsieň južného vstupu s dvojitým portálom, v ktorého tympanóne nachádzame okrúhly svetlík s „plamienkovou“ kružbou. Nad predsieňou sa do chrámu otvára kráľovské oratórium. Majster Ján bol aj staviteľom horných častí veže, jej dnešné ukončenie je však dielom architekta Fridricha Schuleka z etapy regotizácie roku 1904. 

Západný gotický vstupný portál s vysokým štítom vimperku je z etapy okolo roku 1400. Patrí k skupine zvláštnej formy portálov v Košiciach, kostole sv. Michala Archanjela a v Sabinove na kostole sv. Jána Krstiteľa. Za ním pod vežou nájdeme predsieň zaklenutú s obrazcom krúženého rebra, ktorá pochádza z roku 1514 a je jedinou krúženou klenbou na východe Slovenska.

Vo vnútri chrámu nás ohúri veľkolepý, bohato zdobený a členený  barokový hlavný oltár sv. Mikuláša z roku 1696 z dielne Jozefa Hartmanna, významného sochára východného Slovenska. Má točené i hladké stĺpy, sú tu veľké plastiky sv. Štefana, Ladislava, Ignáca a Františka Xaverského. Do stredu oltára vsadili však skriňu pôvodného gotického oltára, pochádzajúceho z rokov 1497 - 1506 s plastikami, ktoré zrejme vyrezali v dielni sochára Jána Weysza (sv. Mikuláš, Panna Mária a sv. Vojtech). Päť z postranných plastík je tiež gotických. Pri erbe donátora sa nachádzajú anjelici zo zaniknutého bočného oltára sv. Juraja z dielne Majstra Pavla z roku 1513. Treba vidieť aj barokový oltár sv. Antona Padovského v závere južnej lode.

Na ľavej strane hlavnej svätyne sú unikátne renesančné stallá datované na bočnej stene 1569. Pripisujú sa Georgovi Tischlerovi z Kežmarku. Predný parapet i vysoké steny nad operadlami zdobia   drevenou intarziou vykladané obrazy architektúr. Nad tým, v oblúkoch horného oratória, sú vsadené spevácke empory a skriňa menšieho organa, ktoré sú nádhernou ukážkou výtvarnosti neskorej renesancie a pochádzajú z roku 1642, kedy chrám slúžil evanjelickým veriacim. Parapet (plné zábradlie) zdobí ušnicová ornamentika a sochy anjelov. Parapet organovej skrine je polygonálny a sú na ňom umiestnené obrazy, oddelené hermami, so scénami Zvestovania, Narodenia a Poklony troch kráľov a v strede postava kráľa Dávida. Vo vnútri i na prospekte organa sa nachádzajú ešte pôvodné píšťaly, niektoré zdobené. Dnes je nástroj žiaľ nepoužívaný a neudržiavaný. 

Na strane vstupu, na západnej strane kostola je empora (chórus) a na nej veľký a vzácny organ s neskôr predsadeným pozitívom. Päťdielna skriňa organa je z roku 1634 a jeho časti sú lemované mohutnými rozvilinami ušnicových ornamentov, na vrchole je socha sv. Michala Archanjela. Zachovali sa jeho prospektové píšťaly z roku 1640 a vnútri podpis majstra: Martinus Neugebauer. Parapet tejto empory je už barokový s reliéfmi apoštolov. Roku 1794 do neho zabudovali malý predsunutý organ  - pozitív – a vtedy opravu oboch nástrojov vykonal Jozef Borovecký. Úžasné je, že tieto nástroje nedávno odborne a vedecky opravili do stavu z roku 1794. Prešovský veľký organ patrí teraz do rodiny historických nástrojov s jedinečným autentickým zvukom a rozsahom. 

Pozorný návštevník sa v kostole sv. Mikuláša stretne ešte s mnohými ďalšími dielami – krstiteľnicami, kazateľnicou, oltármi, plastikami, kovanými detailmi. Nachádzame tu aj malú galériu, kde na paneli vidíme 14 zachovaných gotických tabuľových obrazov z pôvodného hlavného oltára, obsahujúce mikulášsky, mariánsky a pašiový cyklus. Namaľovali ich maliari Peter a Albert Goder. Po reštaurovaní ich možno porovnávať s vynikajúcimi obrazmi hlavného oltára v košickom dóme.

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

​

Hlavná 2941/141, 080 01 Prešov