Sabinov
Farský kostol mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
Zážitok koncertu nám obohatí vnútorný priestor kostola, o ktorom možno povedať, že je miestom stretnutia jedinečnej architektúry „východoslovenskej“ neskorej gotiky a unikátnych začiatkov renesancie, ktorá tu na Šariši časovo predbehla nástup tohto slohu v ostatných krajinách strednej Európy. Popri ďalších prejavoch sa tu stretajú napríklad neskorogotické klenby z dielne Jána Brengyszeyna (Majstra Jána z Prešova) datované do roku 1523 a veľkolepý renesančný južný vstupný portál z tých istých rokov, ktorý bol „talianskou“ prácou dielne kamenára Vincenta z Ragusy (Dubrovníka).
Objekt kostola (pôvodne aj s cintorínom), rozsahom starší ako ustálená zástavba mesta, spôsobil rozšírenie ulicového priestoru do šošovkového (vretenového) tvaru námestia. Týmto typom stredovekého urbanizmu sa vyznačujú aj mestá Prešov, Košice, Spišská Nová Ves (a ďalšie) a sú tunajším unikátom v Európe. Sabinovský areál mestského farského kostola podobne obsahuje aj viaceré ďalšie stavby v priestore námestia – kaplnku Panny Márie, zvonicu a budovu niekdajšieho lýcea.
Do vnútra kostola vstúpime pod vežou západným portálom, ktorého gotická architektúra koncepciou vysokého vimperkového štítu pripomína portál košického kostola sv. Michala archanjela v susedstve dómu sv. Alžbety. Sabinovský portál, podobne ako gotická architektúra svätyne v tomto chráme (hlavice a rebrá krížovej klenby i sedília) vypovedajú o období vzniku okolo 1380.
V roku 1461 vypálili kostol a mesto husiti. Potom postupne (vežové pastofórium vo svätyni je z roku 1484) opravovali priestory kostola. Loď rozšírili na trojlodie a postupne v rokoch 1505 – 1515 ho zaklenuli. Bočné lode sa do strednej otvárajú veľkými arkádami, takže trojlodie je sieňové. Klenba v strednej lodi má tri hviezdicové polia a jej rebrá dosadajú do steny pretínavými pätkami alebo do erbových a figurálnych konzol. V bočných lodiach sú polia - každé s iným obrazcom klenby – hviezdicové, sieťové, obkročné. Niektoré podľa štítkov na pätkách klenieb dali urobiť cechové a cirkevné bratstvá. Tvaroslovie klenieb, najmä ich konzoly či motívy lámaných rebier vypovedajú o práci dielne Majstra Jána z Prešova.
Značka tohto známeho staviteľa aj s datovaním 1523 je na arkáde západnej empory. Táto je vynikajúcou ukážkou neskorogotickej architektúry. Stojí na polygonálnych tordovaných stĺpoch, podklenutá je obkročnými klenbami s pretínavými rebrami v pätkách a s kružbami na parapete.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Martin Dzurilla
