Bytča
Synagóga
Objekt synagógy v Bytči je súčasťou bohatstva historickej architektúry tohto mesta s pozoruhodným námestím, zvyškami zástavby ulíc, dvoma kostolmi a predovšetkým so zámkom s unikátnym Sobášnym palácom. Všetky stavby, v celku i v pôvodných detailoch reprezentujú architektúru neskorej renesancie vyžarujúcu najmä z povestných turzovských stavieb - zámku a paláca. Synagóga, ktorej dominuje novorománske tvaroslovie, zastupuje obdobie architektúry historizmov konca 19. storočia.
Nachádza sa pri komunikácii na brehu potoka Petrovička (ulica spisovateľky Sidónie Sakalovej). Potok tečie aj cez námestie unikátne vytvárajúce „nábrežia“ typické pre toto mesto. Vodný tok pripomína, že jeho priekopy boli súčasťou obrannej línie opevnenia zámku. A v jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádza synagóga. I preto, že v období jej výstavby bol majiteľom zámku významný židovský podnikateľ Armín Popper. Tento bol napokon aj majiteľom pozemku pod synagógou a hlavným donorom jej výstavby. Do spomenutej ulice je otočená bočnou západnou fasádou. Jej hmotu tvorí pozdĺžny blok hlavnej siene s polygonálnym záverom svätyne. Na vstupnej strane z bočnej uličky je stavba širšia o postranné rizality, v ktorých sa nachádzajú schodiská na tribúny. Táto vstupná hmota má medzi rizalitmi vyššiu strednú časť, možno povedať vežu. Jej fasáda (severná) je architektonicky najbohatšia, trojosová, symetrická, stredná časť mohutnejšia, mierne rizalitovo predstúpená a o poschodie vyššia. Jej trojuholníkový štít podopiera plastická slepá arkádová galéria neorománskeho tvaroslovia na stupňovitej rímse (stĺpiky na soklíkoch, hlavice a oblúčiky). Nad nimi sa nachádzajú plastické terčíky a na vrchole štítu osadené tradičné Mojžišove tabule s Dekalógom ako hlavné znamenie židovskej svätyne. Po stranách a na nárožiach vidíme vežičky zastrešené helmicovými kupolami a ukončené šesťcípimi hviezdami na hrotoch. Monumentálny stredný portál a dva portály v postranných osiach vyjadrujú chrámový, bazilikálny princíp.
Historik umenia Jaroslav Malečka, ktorý dávnejšie podrobne spracoval históriu synagógy a jej architektúru, sa venoval aj neprehliadnuteľným kovovým konštrukčným stĺpovým prvkom v interiéri. Sú totiž plastickým písmom na odliatku soklov značené výrobcom: WAAGNER WIEN. Vypovedá to aj o datovaní pred rokom 1900, pretože firma potom niesla iné meno. V prvej polovici minulého storočia dodala konštrukcie ma významné stavby po celom svete – najznámejšie mosty vo Viedni, mnohé náročné strešné konštrukcie vo Viedni, Sydney, Mníchove, Berlíne či Londýne. Autora, ani staviteľa bytčianskej synagógy nepoznáme. Jaroslav Malečka však naznačil súvislosti a slohové zaradenie tejto stavby do kontextu synagogálnej architektúry neorománskeho štýlu tohto obdobia - predovšetkým možnou inšpiráciou stavby neorománskej synagógy v Miškolci, postavenou v rokoch 1856-1862 architektom a návrhárom Ludwigom Fõrsterom. Podobným spôsobom sa na našom území inšpiroval napríklad aj projektant Juraj Lukáč pri navrhovaní stavby synagógy v Ružomberku roku 1879. Ludwig Fõrster s asistentom Ignazom Wechselmannom navrhli aj veľkú synagógu v Budapešti v Leopoldstadte.
Isté „svetové“ súvislosti dokumentujú v Bytči aj osobnosti zviazané s prestížnou židovskou školou, ktorá vznikla roku 1868, dodnes stojacou neďaleko synagógy. Jej riaditeľom bol Alfred Abraham Kollek, otec Theodora „Teddy“ Kolleka, ktorý neskôr vyrástol vo Viedni. Teddy Kollek bol v rokoch 1952 – 1964 tajomníkom izraelského premiéra Davida Ben-Guriona a od roku 1965 bol opakovane šesťkrát zvolený do úradu primátora Jeruzalema. Úrad tak zastával plných 28 rokov.
Početná židovská komunita v Bytči mala svoju modlitebňu už roku 1774 a riadnu synagógu roku 1801. O tejto synagóge v Bytči vieme, že ju postavili ako novú a väčšiu v rokoch 1886 až 1907.
Podobne, ako všetky synagógy na území dnešného Slovenska, aj táto v Bytči slúžila po roku 1945 mimoriadne devalvujúcim účelom. Tesne pred zánikom sa krásneho objektu ujalo roku 2002 občianske združenie „Biblické centrum“. Roku 2007 sa podarilo pomocou grantu Ministerstva kultúry SR vybudovať úplne novú strechu. Združenie zabezpečilo aj projekt a reštaurátorskú dokumentáciu, ktorej súčasťou bol aj podrobný historický a architektonický opis vypracovaný spomenutým historikom umenia Jaroslavom Malečkom. Po roku 2016 pokračuje v prácach občianske združenie „Na záchranu bytčianskej synagógy“. Vďaka vlastným aktivitám, grantom Ministerstva kultúry SR i súkromných darcov boli postupne zrekonštruované okná, obnovené vitráže, náročná obnova a výmena drevených konštrukcií empor. Iste sa zhodneme, že priestor v rekonštrukcii, jeho celok i jedinečné detaily, vypovedajúce o pôvodnej kráse, temnom ohrození, zániku pamäte i znovuzrodení, má tak pre kultúrne podujatia i tento koncert mimoriadne ozvláštňujúcu atmosféru.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
