ČADCA
Rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja
Na mieste tohto dnes významného centra Kysúc pri sútoku Čierňanky s Kysucou, bola križovatka prastarých obchodných ciest, pričom územie patrilo pod Budatínske panstvo. Významnými vlastníkmi a iniciátormi výstavby Kostola sv. Bartolomeja apoštola boli po roku 1660 jezuiti v Žiline, od roku 1714 bol ním modernejší správca gróf Juraj Leopold Erdödy (tiež správca Oravského komposesorátu). Významným dňom sa stal 9. január 1778, kedy kráľovná Mária Terézia povýšila obec „Czatza“ na mesto s rôznymi právami. V tomto prostredí sa rýchlo stalo malým centrom so silným spoločenstvom slovenskej inteligencie.
Na fare tu krátko sídlila Slovenská národná rada, zhromažďovalo sa vojsko slovenských dobrovoľníkov, vzniklo tu kultúrno-politické prehlásenie k slovenskému národu. Pamätnú faru zbúrali v roku 1975, ale priestor okolo farského rímskokatolíckeho kostola sv. Bartolomeja, obklopenom pamätnými lipami, je oázou uprostred súčasného mesta. Čadčania, povzbudzovaní jezuitom P. Jankovičom, postavili dnešný murovaný Kostol sv. Bartolomeja apoštola v roku 1734 údajne na mieste starého dreveného kostola. Je typickou barokovou sakrálnou stavbou - veľký jednoloďový, so segmentovo zakončenou svätyňou, zaklenutý valenou klenbou s lunetami, ktorá dosadá na prístenné pilastre. V kútoch veže boli neskôr pristavené kaplnky (1751, 1783), ale tie dnes premenili na ďalšie vstupy. Hornú časť veže upravovali v roku 1794. Vnútorné zariadenie z roku 1762 obsahuje niekoľko hodnotných barokových prvkov - veľkolepý hlavný oltár, bočné oltáre a kazateľnicu. Stavba hlavného oltára je edikulová, na vysokom základe sú po stranách dvojice stĺpov nesúce diagonálne natočené úseky kladia a v hornej časti je volutový štít zavŕšený zoskupením sôch Najsvätejšej Trojice. Architektonické články oltára majú povrchovú úpravu mramorovaním v typickej barokovej druhovej a farebnej škále a sú bohato pokryté ornamentikou a anjelmi (putti). Medzi stĺpmi sa nachádzajú sochy rodičov Panny Márie - sv. Joachima a Anny a po stranách oltára sochy, sv. Augustína a sv. Gregora Veľkého.
Hlavnej ploche oltárneho retabula dominuje veľký obraz patróna kostola – umučenia svätého Bartolomeja apoštola a v hornej časti vidíme obraz Nanebovzatia Panny Márie. Ten je pôvodný s oltárom, teda z roku 1762. Obraz sv. Bartolomeja je viditeľne o storočie novší a doterajšia literatúra pripisuje autorstvo slovenskému maliarovi Jozefovi Božetechovi Klemensovi. Odborná znalkyňa jeho diela, historička umenia Katarína Tánczosová upozorňuje, že maliar tu doslova použil obraz desiateho zastavenia – Ježišovi zobliekajú šaty – Krížovej cesty, ktorú namaľoval Joseph Führich v rokoch 1844 – 1846 v kostole sv. Jána Nepomuckého vo viedenskej štvrti Leopoldstadt.
Hodnotným barokovým dielom je aj kazateľnica z roku 1762. Vo vrchole ozvučnicovej striešky stojí soška Krista Spasiteľa a na parapete rečniska pozoruhodné reliéfy i plastiky štyroch evanjelistov.
Pred chrámom, medzi dôstojnými stromami, sa vyníma súsošie Oplakávanie Krista na Kalvárii so sochami Panny Márie, Jána Evanjelistu a Márie Magdalény z roku 1880 a tri sochy sv. Jána Nepomuckého barokových foriem z 18. storočia, ktoré sú typickou prácou miestnych kamenárov Kysúc alebo Oravy.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
