Château Gbeľany
Gbeľany
Majláthovský kaštieľ v Gbeľanoch, ale i kaštiele v Tepličke, Nededzi a v Krásňanoch dali uprostred dedín s príjemnou klímou ovocinárskych záhrad postaviť - v storočiach predstáv o pohodlnejšom bývaní - dedičia panstiev hradov Strečno a Starý hrad (Varín). Tomuto „Toskánsku severného Slovenska“ zodpovedal aj ich renesančný štýl. Kaštieľ v Gbeľanoch bol postavený až okolo roku 1750 v typickom „tereziánskom“ baroku. Je to symetrická stavba s reprezentačným vstupným portálom v strede čelnej fasády, zdôraznenej predstupujúcim rizalitom a štítom. Symetrická je aj vnútorná dispozícia, ktorá v zadnej časti pokračuje krídlami s arkádami, aby tak vytvorila nádvorie. Pôvodne ho uzatvárali len hospodárske budovy. Koncept plnohodnotného nádvoria dotvoril súčasnou architektúrou až súčasný majiteľ - Ing. Peter Janíček. Rekonštrukcia kaštieľa, zdevastovaného v režime po roku 1948, dostala za komplexnú stavebnú obnovu a reštaurovanie cenu Stavba roka 2015 a o rok neskôr cenu Ministerstva kultúry SR – Fénix.
Poslednými majiteľmi kaštieľa boli Majláthovci (1883 – 1945). Počúvanie hudby nám však pripomenie aj majiteľov a stavebníkov, ktorí si práve v období tejto kultúry objednali aj vybudovanie tohto sídla. V pozadí viedenského kultúrneho rámca výstavby kaštieľa bol v istom zmysle ešte starý otec, majiteľ tejto časti strečnianskeho panstva – gróf Ján Jakub Löwenburg, ktorého závet umožnila vznik a existenciu významnej školy (Löwenburský konvikt) vo Viedni, podobnej známemu Theresianeu. Jeho vnučka, Maria Anna von Windisch-Graetz sa ako dedička gbelianskeho panstva v roku 1747 vydala za grófa Karola Serényiho.
Dali si tu postaviť tento kaštieľ, ktorý nie náhodou nesie všetky znaky „typizovaného“ projektu vtedajšej tereziánskej stavebnej komory vedenej známym architektom Franzom Antonom Hillebrandtom. Ďalšími majiteľmi panstva a areálu kaštieľa (od 1797) boli Nyáryovci, ktorí zveľaďovali nielen kaštieľ, ale predovšetkým park v jeho okolí. Ako milovníci hudobnej kultúry možno oceníme aj informáciu, že kilometer severozápadným smerom stoja zvyšky opevneného kaštieľa v Nededzi. Jeho známym obyvateľom bol gróf Štefan Pongrácz, ktorého nostalgické čudáctvo sa stalo námetom jedinej humornej opery slovenského skladateľa Jána Cikkera – Obliehanie Bystrice – s libretom podľa románu spisovateľa Kálmana Mikszátha.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
