Kysucké nové mesto
Rímskokatolícky kostol Nepoškvrnenia Panny Márie
Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie stojí od počiatku v priestore záhrady na jednej strane Dolnej ulice. Táto ulica sa dnes volá Belanského. Treba vedieť, že Jozef Jakub Belanszky de Bela sa narodil v zemianskej rodine v roku 1769 v Kysuckom Novom Meste. Tento vysoko vzdelaný kňaz sa stal biskupom diecézy Banská Bystrica (od 1824). Známy bol aj podporou slovenských osobností literatúry (napr. Jána Hollého).
Dôvodom pre stavbu tohto sakrálneho objektu bol pribúdajúci počet obyvateľov. Juhozápadne od Dolnej brány „extra muros“ dal v roku 1738 postaviť richtár Mikuláš Kubitza kaplnku Panny Márie, jednu z prvých barokových novostavieb v meste. Dokončená bola v roku 1746 a zachovalo sa z nej rezbársky bohaté, vrcholne barokové zábradlie empory s erbom rodu Kubitza.
Steny a veža kaplnky sa stali súčasťou podstatne väčšieho kostola (dnešného), ktorý začali dostavovať v roku 1801. Dokončili ho v roku 1817 a zasvätili Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie. Má jednoduchú neskorobarokovú formu architektúry exteriéru i vnútorného priestoru. Jednoloďovú so svätyňou zakončenou na polkruhovom pôdoryse a vežou vstavanou do štítového priečelia. Fasády sú klasicistické, členené pilastrami. Loď i svätyňa sú zaklenuté pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na mohutné prístenné piliere. Už za vstupom do kostola sa stretneme s historickou pripomienkou. Po ľavej strane sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Je súčasťou rodinnej hrobky Čelkovcov. Je tu erb zemianskeho rodu Cselkó a mramorová tabuľa s menami pochovaných Čelkovcov – richtárov mesta, stoličných sudcov. Vo vnútri kostola dominuje hlavný oltár. Jeho klasicistická forma zodpovedá obdobiu dokončenia kostola (po roku 1817). Retábulum pozostáva s klasicistických stĺpov a pilastrov, ktoré nesú úseky kladia s rímsami a architrávom. V hornej časti sa nachádzajú plastiky Krista, Boha Otca a Ducha Svätého s náznakom korunovania Panny Márie a po stranách plastiky a medailóny. Vľavo postava sv. apoštola Petra, v medailóne sv. Jozefa. Vpravo socha evanjelistu sv. Jána a v medailóne Zvestovanie Panne Márii. Hlavná plastika v nike na oltári sa žiaľ nezachovala. Socha Panny Márie – Immaculata je nová, neumelecká.
Tabernákulum lemujú anjeli. Koncert je príležitosťou, aby sme sa lepšie oboznámili s pozoruhodnými dielami kultúrneho dedičstva aj na zadnej strane chrámového priestoru. Po stranách steny visia dva obrazy. Vľavo zobrazenie sv. Alžbety, ako sýti žobráka a vpravo obraz sv. Ondreja. Oba sú dielom maliara Dionýza Applera z roku 1836.
V oblúkovej arkáde empory (hovorovo chórusu) je krásne zábradlie a jedinečný kultúrny poklad – pôvodný organ. Zábradlie pozostáva z panelov, ktoré tvoria vyrezávané a polychrómované ornamenty – rozviliny s akantom, mušle, kartuše, serafínske anjelské hlavičky. V strede je väčší panel s erbom zemianskej rodiny Kubicza (donátori tejto pôvodnej kaplnky) a viažúci nadstavec s ornamentikou mriežky a rokajov. Ornamentika zábradlia vypovedá o rokoch 1745 – 1750. Mnohé prezrádza, že zábradlie bolo pôvodne súčasťou (väčšej?) empory, v staršom štádiu chrámu – kaplnky, v čase jej dokončenia. A vtedy na pôvodnej empore (okolo roku 1745), zrejme na drevenej stĺpovej konštrukcii, mali istú funkciu aj volutové konzoly s anjelmi – nosičmi, ktoré sú druhotne na podstavci skrine organa.
Forma i ornamentika vypovedajú o období okolo roku 1790 a pripomínajú práce z povestnej neďalekej organárskej dielne Pažických v Rajci. Potvrdilo to aj historické bádanie popredného slovenského organológa Mariána Alojza Mayera, ktorý identifikoval v unikátne zachovanej dielenskej knihe Pažických „1793 do Nowého Mesta na Kysucu 6 mutácii za 100 zlatých“. Organ patrí medzi vzácne klenoty historických nástrojov Slovenska.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
