Orlové
Kaštieľ
Kaštieľ v Orlovom, rozkladajúci sa na vyvýšenej terase, patrí medzi najveľkolepejšie barokové stavby Slovenska. Dvojpodlažný, štvorkrídlový, s arkádovým dvorom a kaplnkou v západnom krídle.
Pôvodne renesančný objekt kaštieľa v Orlovom dal v roku 1606 postaviť Žigmund Balassa, vnuk Andreja, prvého z rodu Balassa, ktorý sa roku 1564 stal majiteľom Považskobystrického hradu a panstva. Ich aliančný erb môžeme vidieť aj v priechode tohto kaštieľa.Výstavba pohodlnejšieho šľachtického sídla namiesto hradu bola typickým javom 17. storočia – i preto sa kaštieľ v Orlovom pôvodne nazýval „Zsigmondháza“. Kaštieľ bol jednopodlažný, ale mal už štyri krídla, vytvárajúce vnútorné nádvorie. Boli v ňom aj pozoruhodné zbierky umenia, remesiel a kníh. Po dlhom období nejasného užívania dedičmi, pristúpil k zásadnej prestavbe až pravnuk Pavol Balassa po roku 1733. Kaštieľ zvýšili o druhé podlažie, pričom koncepcia barokovej architektúry sa dôsledne uplatnila v symetriách štyroch krídiel, nádvoria s arkádami bočných krídiel a loggiami v strednej osi, schodisku, výraznom rizalite vstupnej fasády so vstupným portálom, členení fasád pilastrami a mohutnými rímsami nad oknami. Architektúru kaštieľa pozmenili do dnešnej podoby ešte niektoré úpravy (podstrešná balustrádová atika, parapety arkád, detaily schodiska a stropy miestností) po roku 1773, v slohu nastupujúceho klasicizmu. Kaštieľ vtedy užíval synovec Pavla gróf František Balassa, po Ballasovcoch sa roku 1888 stal jeho novým majiteľom knieža Hohenlohe-Majláth z Viedne.
Milovníkov koncertnej hudby nepochybne prekvapí skutočnosť, že roku 1915 kúpil kaštieľ v Orlovom fenomenálny husľový virtuóz Jan Kubelík, ktorý už vtedy vlastnil aj kaštieľ (zámok) Býchory a často využívanú vilu pri Jadrane. Keď neskôr v roku 1930 kúpil vodný hrad Rotenturm v rakúskom Burgenlande, nebol už ako umelec veľmi žiadaný, a tak sa niektorých majetkov vrátane Orlového musel vzdať. Určite netreba pripomínať, že bol otcom jednej z najvýznamnejších osobností svetovej hudobnej kultúry, českého dirigenta Rafaela Kubelíka (1914 – 1996).
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
