Orlové
Kaštieľ
Kaštieľ v Orlovom, rozkladajúci sa na vyvýšenej terase, patrí medzi najveľkolepejšie barokové stavby Slovenska. Dvojpodlažný, štvorkrídlový, s arkádovým dvorom a kaplnkou v západnom krídle.
Pôvodne renesančný objekt kaštieľa v Orlovom dal roku 1606 postaviť Žigmund Balassa, vnuk Andreja, prvého z rodu Balassa, ktorý sa roku 1564 stal majiteľom Považsko-bystrického hradu a panstva. Aj za Žigmunda Balassu pribúdali stavby a opevnenia na Bystrickom hrade. Portrétne náhrobné platne jeho a jeho manželky, poľskej kňažnej Alžbety Zborovskej z roku 1623 patria ku klenotom renesančného umenia na Slovensku a dnes sa nachádzajú v kostole v Považskej Bystrici. Ich aliančný erb môžeme vidieť aj v priechode tohto kaštieľa.
Výstavba pohodlnejšieho šľachtického sídla namiesto hradu bola typickým javom 17. storočia – i preto sa kaštieľ v Orlovom pôvodne nazýval „Zsigmondháza“. Kaštieľ bol jednopodlažný, ale mal už štyri krídla, vytvárajúce vnútorné nádvorie. Boli v ňom aj pozoruhodné zbierky umenia, remesiel a kníh. Po dlhom období nejasného užívania dedičmi, pristúpil k zásadnej prestavbe až pravnuk Pavol Balassa po roku 1733. Kaštieľ zvýšili o druhé podlažie, pričom koncepcia barokovej architektúry sa dôsledne uplatnila v symetriách štyroch krídiel, nádvoria s arkádami bočných krídel a loggiami v strednej osi, schodisku, výraznom rizalite vstupnej fasády so vstupným portálom, členení fasád pilastrami a mohutnými rímsami nad oknami. V strede prízemia zadného krídla bola typická grotta – umelá jaskyňa (dnes stĺpová hala). Efektnú barokovú výzdobu dostali vnútorné priestory.
Súčasťou kaštieľa je i kaplnka vysoká cez dve podlažia so zaklenutou klenbou. Ako sakrálny priestor je vybavená hlavným i bočnými oltármi. Jej pôvodnú súkromnú funkciu prezrádza vzadu na poschodí rodinné oratórium k sledovaniu bohoslužieb so zachovanými barokovými oknami a výzdobou. Pod ňou sa v dolnom oratóriu vzácne zachovala pozoruhodná skriňa barokového pozitívu (malý organ). Žiaľ, pôvodná vnútorná nástrojová časť bola nahradená súčasnou, ale vonkajšia forma datuje tento pozitív do rokov pred 1740.
Na rozdiel od takmer zhodnej kaplnky sv. Anny v rodovom sídle Balassovcov – na hrade Modrý Kameň v Novohrade, stavanej a vybavenej v rovnakom období taktiež grófom Pavlom Balassom – je zasvätenie a vybavenie tejto kaplnky v Orlovom výsledkom želaní jeho druhej manželky Juliany (sobáš 1732) z významného šľachtického roku Batthyány. Prezrádza to okrem hlavného oltára sv. Jána Nepomuckého najmä bočný oltár sv. Walburgy. Táto svätica, v našich regiónoch takmer neznáma, sa tešila veľkej úcte v rodine Batthyány a jej meno sa vtedy často dávalo ako druhé krstné meno viacerým dcéram. Kvalitné barokové obrazy sú vsadené do oltárov edikulovej architektúry s volutovými nadstavcami a bohatou rokokovou ornamentikou. Obraz Zhodenie ostatkov svätého Jána Nepomuckého do Vltavy vytvoril za bratislavského pobytu Karol František Palko okolo roku 1750. Je to kompozične, modelovaním, farbami i svetlom vynikajúce dielo porovnateľné s jeho zničeným obrazom s týmto námetom pre Hofkirche v Drážďanoch. Historik umenia Ján Papco identifikoval aj tvorcu obrazu Svätej Walburgy. Bol nim viedenský maliar Jozef Pichler (známy spolupracovník Jozefa Ignáca Mildorfera), ktorý tento obraz namaľoval okolo roku 1770.
Unikátnym zachovaným predmetom je tu prenosná pultová kazateľnica rokokového tvaru a ornamentiky. Na stenách kaplnky ešte vidíme dva kvalitné neskorobarokové obrazy Narodenia a Obetovania Krista v chráme, ktoré tiež pochádzajú z rakúskeho prostredia. Novou pozoruhodnosťou je veľký obraz sv. Ladislava kráľa od slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa, ktorý bol ešte donedávna v kostole sv. Ladislava v Považskom Podhradí.
Architektúru kaštieľa pozmenili do dnešnej podoby ešte niektoré úpravy (podstrešná balustrádová atika, parapety arkád, detaily schodiska a stropy miestností) po roku 1773, v slohu nastupujúceho klasicizmu. Kaštieľ vtedy užíval synovec Pavla gróf František Balassa, po Ballasovcoch sa roku 1888 stal jeho novým majiteľom knieža Hohenlohe-Majláth z Viedne.
Milovníkov koncertnej hudby nepochybne prekvapí skutočnosť, že roku 1915 kúpil kaštieľ v Orlovom fenomenálny husľový virtuóz Jan Kubelík, ktorý už vtedy vlastnil aj kaštieľ (zámok) Býchory a často využívanú vilu pri Jadrane. Keď neskôr roku 1930 kúpil vodný hrad Rotenturm v rakúskom Burgenlande, nebol už ako umelec veľmi žiadaný, a tak sa niektorých majetkov vrátane Orlového musel vzdať. Určite netreba pripomínať, že bol otcom jednej z najvýznamnejších osobností svetovej hudobnej kultúry, českého dirigenta Rafaela Kubelíka (1914 – 1996).
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek