Holice

Kostol svätých apoštolov Petra a Pavla je neprehliadnuteľnou dominantou obce Holice, znásobenou jej polohou na rovine nížiny. Jeho veľkosť a starobylosť (napriek niektorým „vylepšeniam“ románskeho i gotického originálu v predminulom storočí) vypovedá o jedinečnej histórii niekdajšieho poľnohospodárskeho mestečka. Dokladá to aj historický názov spred roka 1948 – Kostolná Gala, Egyház Gelle. Bolo to cirkevné a naviac aj správne stredisko tejto časti bratislavského hradného panstva, do ktorého patrilo 18 menších obcí (medzi nimi aj Dunajská Streda). Kostolná Gala bolo trhové sídlo už po roku 1338, ktorého privilégiá potvrdil roku 1466 Matej Korvín. Kostol postavili z tehál. Jeho loď s dvojicou veží na západnej strane vybudovali už okolo roku 1270. Polygonálne zakončená svätyňa, s pásom románskeho tehlového zuborezu na vonkajších fasádach pod rímsou mohla byť podobne ako v šamorínskom kostole, už súčasťou tejto stavebnej etapy. Niektoré, priam katedrálne detaily západného priečelia, prezrádzajú vylepšenia v 19. storočí. Nateraz nevieme, nakoľko veľké rozetové okno, niektoré otvory, horné časti veží opakujú pôvodné neskororománske tvary. Neporušený príklad podobnej sakrálnej stavbytohto regiónu môžeme vidieť v obci Árpás, južne od Dunaja, na území dnešného Maďarska. Návšteva koncertu nám umožňuje prehliadku vnútra kostola. Pozoruhodná je najmä architektúra i nástenné maľby vo svätyni. Rebrá klenby sú novšie (po roku 1880). Túto neogotickú klenbu nasadili síce na pôvodné prípory, ale umiestnili ju nižšie a tak zničili ich hlavice. Okrem toho zväčšili aj okná, na severnej stene prerazili aj nové a tak spolu s klenbou poškodili horné časti vtedy skrytých gotických nástenných malieb. Výskum tu priniesol odkrytie a reštaurovanie rozsiahlych fragmentov nástenných malieb medzi príporami pôvodnej gotickej klenby. Na stenách svätyne sú zreštaurované fragmenty vzácnych stredovekých nástenných malieb. Rovnako ako zvyšky prípor pôvodnej klenby patria do etapy jej prestavby po roku 1320. Zachovala sa síce len ich spodná vrstva tehlovočervenej podmaľby a základné kontúry, ale kompozícia námetov i viditeľných detailov vypovedá o ich jedinečnosti. Charakter malieb vychádza zo západoeurópskeho lineárneho slohu. Výpovedné sú aj okolnosti ich vzniku po roku 1320. Vtedy totiž darovali miestni zemania Ján a Jakub z Kondroša svoj majetok kostolu v Holiciach, a tak miestny farár mal na toto dielo prostriedky. Tunajší maliari z bratislavského, teda rakúskeho podunajského regiónu, nevychádzali z taliansko-byzantských vzorov (aj keď sa objavili v niektorých výjavoch) tak ako majstri povestného množstva zachovaných stredovekých nástenných malieb, napríklad na Gemeri.

Scenár rozloženia malieb do úsekov steny svätyne medzi príporami a oblúkmi klenieb je tiež jedinečný. Na severnej strane neboli žiadne okná a obrazy boli rozsiahle. V prvom (ľavom) úseku severnej steny sú obrazy z Kristovho detstva (kľačiaci donátor a Postava na tróne, Korunovanie P. Márie?), Útek do Egypta, Zvestovanie (možno tu bol výjav Navštívenia, Narodenie, Krst Krista, Príchod a Poklona troch kráľov). Dokumentárne i významovo zaujímavým detailom je lôžko vo výjave Narodenia – je informáciou o dizajne dobového nábytku a prorockým posolstvom detail pod lôžkom Bohorodičky, kde sú pastieri so zvieratami obhrýzajúcimi Strom života. V druhom úseku a potom na stenách polygonálneho zakončenia svätyne až po južnú stenu sa v hornej časti pod oblúkmi klenieb nachádzajú obrazy Pašiového cyklu – Kristus na Olivovej hore, Posledná večera (stredná časť s Kristom zničená oknom), Bičovanie Krista, Nesenie kríža, Ukrižovanie, Oplakávanie Krista, Snímanie z kríža, Nanebovstúpenie Krista, Ukladanie do hrobu a Zmŕtvychvstanie. V páse nižšieho registra malieb vidíme pás s veľkými postavami apoštolov v arkádach Nebeského Jeruzalema. Ich počet zredukovali dodatočné veľké otvory okien. V dolnom páse sú fragmenty výjavov zo života svätcov a svätíc, mučeníkov. Úsek južnej steny vpravo patrí Poslednému súdu s pozoruhodnými motívmi. Umiestnením oproti Kristovmu príchodu na svet uzatváral tak premyslený scenár, ktorý vytvoril pravdepodobne miestny farár. Vo svätyni si nepochybne všimneme aj povestný vežový svätostánok – pastofórium, ktoré už dokumentuje vynikajúce finesy gotickej architektúry viedenského regiónu okolo roku 1400. Svedčí to o obdive a prijatí typu gotickej architektúry, ktorá kladie pred plastické panely s kružbami bohaté vimperky a fiály s lupeňmi a kyticami. Okolo roku 1390 v tejto forme vyrastali veže podľa príkladu z juhonemeckého Freiburgu tiež v rakúskom Podunajsku, vo Viedni a aj v blízkej Bratislave. Pod pastofórium v Holiciach vmurovali aj fragment s kamennou bustou kráľa, možno sv. Ladislava, v ktorej odborníci vidia kvalitu portrétnych búst parlérovskej dielne, ktorá vytvorila svetoznámu galériu vo svätyni gotického chrámu sv. Víta v Prahe a pokračovala na stavbe dómu Svätého Štefana vo Viedni. Vonku pri kostole sa nachádza horná časť kamennej románskej krstiteľnice zdobenej oblúčikovým reliéfom.

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

930 34 Holice