Revúca
Litterra
Koncert v priestore dvora za druhou budovou Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa odohráva v nápadne inom prostredí, ako ostatné na Gemeri (a nielen v tomto regióne), ktoré sú väčšinou v historických starobylých, architektonicky a výtvarne slohových, priestoroch. Tu v Revúcej ide o významné historické miesto, v ktorom sa plnohodnotne rodila novodobá vzdelanosť inteligencie hlásiacej sa k slovenskej identite.
Nádvorie je riešené moderne. Od okrajov klesajú do stredu stupne vhodné k rôznym podujatiam. Kulisu nám tvorí zadná dvojpodlažná fasáda druhej historickej budovy slovenského gymnázia, kolmo na ňu jednopodlažná ľahká fasáda zo stĺpikov a skla a na tretej strane podobne „minimalistická“ fasáda upravenej pôvodnej hospodárskej budovy školy. Dlhá presklená fasáda, akási kolonáda, patrí novému spojeniu historickej budovy a bývalého hospodárskeho objektu. Je súčasne veľkorysým vstupným pavilónom, v ktorom sa nachádzajú aj priestory vybavenosti pre návštevníkov expozícií, koncertov i pre účinkujúcich. Bývalý hospodársky objekt je moderne riešený aj v interiéri a nachádza sa v ňom multifunkčná sála s efektne viditeľnou kovovou konštrukciou krovu, kde možno zažiť koncerty.
V historickej budove je kultúrno-vzdelávacie centrum – Litterra - v podmienkach súčasného Slovenska jedinečné a provokačné. Nie je to múzeum, ale ponúka vyspelé prezentačné technológie, expozície, ktoré funkčne prepájajú umenie a vzdelávanie, kreatívne myslenie. Pravdaže východiskom mnohého je aj tunajšie literárne, duchovné a vedecké dedičstvo – napríklad rozprávky bratov Reussovcov, zberateľa Pavla Dobšinského a ich tvorivé pohľady k súčasnému postoju k prírode, alebo vied a odkazov (i umeleckých) o vesmíre, tunajšieho autora Gustáva Reussa, ale i mnohé iné.
Riešenia objektov súčasnej architektúry sú dielom ateliéru Young.s architekti s r. o., ktorého tvorivým konateľom bol Ing. arch. Jozef Bátor, PhD. Za náplňou i programami sú zamestnanci – nadšenci neziskovej organizácie Litterra.
Druhá historická budova Prvého slovenského evanjelického gymnázia je bloková dvojpodlažná stavba, vo forme skromného symetrického neoklasicistického paláca. Vo vnútri bola chodba a po stranách učebne, symetrické schodiská. Na pôvodne vstupnej strane od ulice, ako aj od dvora, má v strede rizalit nad rímsou strechy zakončený tympanónom. Tu sú väčšie okná s polkruhovým záklenkom, tam boli reprezentačnejšie miestnosti gymnázia. Po stranách sú jednoduchšie združené okná ostatných učební. Fasády architektonizujú rímsy, pilastre a plastické geometrické tvary. Vystavali ju zo zbierok a darov, pretože prvá budova gymnázia (založeného roku 1862) bola už pritesná. Plány nakreslil Ivan Branislav Zoch. Začiatok jej výstavby bol roku 1871, ale neskoršie búrlivé zmeny priniesli mnohé úpravy. Slovenskému evanjelickému gymnáziu slúžila dva roky. Roku 1874 štátna moc Slovenské gymnázium zrušila a zakázala, potom sa v budove vystriedali maďarské meštianske školy, po roku 1919 Československé štátne reálne gymnázium. Dokonca okolo roku 1955 radikálne zväčšili všetky okná, odstránili časť plastického tvaroslovia a ornamentov. Fasády mali tak formu moderných budov okolo polovice 20. storočia. Do pôvodného (dnešného) stavu ju dostala znovu až posledná obnova v rokoch 1992-1998. Bolo to pre funkciu pozoruhodného literárneho gymnázia, ktoré však v roku 2020 zaniklo.
Návštevníkov koncertu nepochybne upúta pamätník s bustou a pamätné tabule na hlavnej fasáde od ulice. Busta na pilieri zobrazuje Júliusa Bottu, profesora na tunajšom Prvom slovenskom gymnáziu (od 1869), ktorý po roku 1919 založil v tejto budove Československé štátne reálne gymnázium. Busta je od sochára Frica Miroslava Motošku (premiestnili ju sem z námestia, kde sa nachádzala od roku 1929). V strede fasády sa nachádza osadená tabuľa z bieleho mramoru s bronzovým reliéfom tváre Samuela Ormisa, riadneho profesora Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, evanjelického kňaza, spisovateľa, autora učebníc, dramatika od sochára Vojtecha Ihriského z roku 1930. Sú tu tiež pamätné tabule Martinovi Kukučínovi (2002) a pamätná tabuľa Gustávovi Frákovi z roku 2008. Gustáv Frák (študoval tu na Československom štátnom reálnom gymnáziu (1923 – 1927), bol historik, prekladateľ, publicista. Pre celostný poznatok o meste a regióne Revúcej bol dôležitý ako znalec železiarstva a tunajšej Muránskej únie – prvej železiarskej účastinnej spoločnosti v Uhorsku založenej 1808.
Základné poznatky o Prvom slovenskom evanjelickom gymnáziu v Revúcej, ktoré sa podarilo založiť roku 1862, sme získali už na základnej škole. Zásadne obohacujúca však je (príležitostne) návšteva budovy (prestavanej staršej prízemnej kúrie), v ktorej sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vyučovalo a maturovalo v slovenskom jazyku, od začiatku až do jeho zrušenia roku 1874. Vzdialená je od miesta koncertu len pár minút na hlavnej Muránskej ceste. Najdeme v nej vynikajúce múzeum, ktoré prezentuje mnohé podrobnosti. Fascinujúce je, že počas 12 rokov existencie gymnázia na ňom študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska. Väčšina mien nám je určite známa. Stali sa osobnosťami takmer v každej oblasti historického vývoja Slovenska – literatúre, vede, zakladaní inštitúcií, politike.
Mesto Revúca je historicky významné centrum západného Gemera, baníctva a železiarstva v širokej doline Muráňa, Jeho starobylý názov má pôvod v pomenovaní hlasno hučiaceho potoka – vodu revúcu. Je tomu tak pri názvoch viacerých obcí a riečok na Slovensku. Dokonca rovnako aj v podhorí Álp (u nás na Orave), kde sa zachovalo toto slovo – názov hučiacich riek, v keltskom i germánskom jazyku „Arwe“.
V meste nájdeme aj viaceré ďalšie pozoruhodné pamiatkové objekty. Mestský dom - sídlo radnice - postavili roku 1818 ako prvý väčší objekt na námestí. Jeho architektúra je neskorobaroková, strecha manzardová a slúžil aj spoločenskému a kultúrnemu životu mesta. Na poschodí sa nachádza rozsiahla dvorana, boli tu miestnosti úradov, sklady, strážnica i pracovne. Najvýznamnejším bol mestský lekár, národopisec, botanik, historik a etnograf MUDr. Gustáv Maurícius Reuss.
Na námestí stojí aj veľkolepá dvojpodlažná neoklasicistická budova mestského hostinca z roku 1876 s pôvodným názvom „Kohút“. Už z vonku je zrejmá impozantná dvorana vo vnútri. Bolo tu aj javisko divadla, reštaurácie, kasíno, miestnosti pre spolky.
Historicky významný je typicky sieňový evanjelický a. v. kostol dokončený roku 1784, veža o štyri roky neskôr. Dominantou je rokokový oltár s kazateľnicou z roku 1784 od jelšavského rezbára J. Reisigera a pred ním vzácne tepané zábradlie z roku 1795. V chráme bolo 16. septembra 1862 slávnostne otvorené Slovenské evanjelické a. v. gymnázium – Prvé slovenské gymnázium. Pamätná je tu aj budova fary.
O stredovekej histórii mesta vypovedá katolícky kostol sv. Vavrinca. Svätyňu zaklenuli po roku 1450 dvoma poľami hviezdicovej klenby. Pätky rebier klenby, ako aj honosná architektúra pastofória vo svätyni dokladajú inšpirácie z Košíc, sprostredkované Rožňavou. Jeho pôvodné zasvätenie rímskemu mučeníkovi sv. Kvirínovi z Tegernsee upresňuje, že baníci a hutníci prišli asi z južného Bavorska. Toto na Slovensku ojedinelé patrocínium dokladajú aj zachované gotické tabuľové maľby z obdobia okolo roku 1480, umiestnené v neogotickom hlavnom oltári.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Fotky: Zdroj www.litterra.sk
ŽELEZNIČNÁ 260/27
050 01 REVÚCA