Nitra
Koncertná sieň Nitrianskej galérie
Veľkolepá palácová budova Župného domu v Nitre reprezentuje históriu správy regiónu, ktorý už pred viac ako desiatimi storočiami predstavoval istý základ územia identický s dnešným Slovenskom. Najprv fenomén Nitrianskeho kniežatstva Slovanov, potom jednej zo žúp Uhorského kráľovstva. Jej zvláštnosťou bolo, že od roku 1302 až do roku 1777 tu patrila hodnosť župana nitrianskemu biskupovi - sídlu a reprezentácii župy slúžil teda biskupský palác v Hornom meste. V 17. storočí stála údajne nejaká župná budova aj na mieste dnešnej. Až po reforme diecéz (1777) odčlenili toto spojené postavenie biskupa a župana. Správa i funkcia župana, i keď z privilegovaných rodov, sa aj tu stala „svetskou“. Pre potreby župy vyvstala potreba novej osobitnej budovy. Dávnejšie stáli osobitné župné domy (a existujú dodnes) napríklad v Bratislave, Trenčíne, Martine, Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne, Rimavskej Sobote, Levoči aď.
V Nitre postavili Župný dom roku 1823 v štýle klasicizmu. Jeho fasáda, známa z fotografií, pripomínala architektúru budovy Uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ulici v Bratislave. Aj tu na boku hlavného (južného) krídla ponechali prejazd ulice, ktorá viedla (a dodnes vedie) do Horného mesta. Nepochybne nahradila vstupnú bránu opevnenia areálu biskupského mesta. V rokoch 1874 – 1876 ho rozšírili podľa návrhu architekta Ödöna (Edmunda) Dümmerlinga a v rokoch 1903 – 1908 celý prestavali v duchu secesie podľa projektu Győző (Viktora) Czíglera, pod dozorom nitrianskeho staviteľa Jána Tomascheka. Detaily v interiéroch mali už formy art deco. Budova Župného domu bola až do roku 1945 sídlom Nitrianskej župy. Sčasti je tomu tak aj dnes. Hlavné (južné) krídlo, jeho priestory, sú od roku 1983 sídlom vynikajúcej Nitrianskej galérie. Po pamiatkovej rekonštrukcii je vo vlastníctve a správe galérie celá štvorkrídlová budova.
Sály a priestory v severnom krídle využíva na reprezentačné príležitosti, rokovania zastupiteľstva aj samospráva kraja - teda novodobej Nitrianskej župy. Na koncert vstúpime do budovy monumentálnym portálom v strednej osi hlavného krídla. Vo vrchole štítu tejto osi sa nachádza plastický erb župy. Dnes je k architektúre objektu prispôsobený aj dizajn plochy námestia. Fasáda má formu neobarokového paláca, v detailoch (najmä portál, hlavice pilastrov, atiky i striešky) sú prvky neskorej secesie. V prejazde minieme vstupné dvojramenné schodisko do galérie a pokračujeme nádvorím do severného krídla. Tam sú vstupné vestibuly do veľkorysých sál na prízemí i poschodí. Už tu sa ocitneme v architektúre tvaroslovia neskorej secesie a art deco – piliere, ich hlavice, dlažby, plochy stien, stropov i segmentových klenieb – sú inšpirované architektúrou starovekého Egypta. Do sál vedú na oboch podlažiach trojice širokých dverí s dreveným obložením neobarokovo – secesných plastických foriem. Na prízemí do rokovacej sály župného parlamentu, na poschodí do povestnej koncertnej sály, priestoru nášho koncertu. Schodisko, jeho zalomenia, vymedzujú secesné hranolové obelisky a pri jeho hornom vyústení nájdeme keramickú fontánku secesných foriem.Veľká sála svojou výškou presahuje poschodie, takže sa v nej nachádza aj balkón. Na oboch stranách ju presvetľujú veľké okná, steny prechádzajú do rovného stropu zaobleným fabiónom. Aj tu sú na pilastroch stien, na kazetách zaoblenia i stropu, plastické tvary i prvky kombinácií neobarokových medailónov s geometrickými prvkami anticko-egyptskými, typickými pre art deco. Nad vstupmi nájdeme plastické erby nitrianskej župy. Zbehlým návštevníkom koncertov to oprávnene pripomenie bratislavskú koncertnú Moyzesovu sieň, ktorá je dielom z rovnakého obdobia a štýlu. Pamiatkovej rekonštrukcii sály veľmi pozitívne prispeli aj obdobiu art deco zodpovedajúce svietidlá. Lustre sa podarilo rekonštruovať zo zachovaných fragmentov, svietidlá na stenách sú formou a štýlom zodpovedajúce výrobky zo zahraničia. Napokon sa ukázalo, že veľká sála má nádhernú bezkonkurenčnú akustiku pre hudobné koncerty a investor ju vybavil klavírom jedinečnej kvality – Steinway & Sons. Priestory objektu Župného domu – sály aj nádvorie – mali pravdaže aj dávnejšiu tradíciu hudobnej a divadelnej kultúry. Koncerty i divadelné predstavenia tu bývali najmä v rokoch medzi dvoma svetovými vojnami. Podporoval to aj vtedajší župan Janko Jesenský, známy slovenský básnik, spisovateľ a prekladateľ. (Na fasáde to pripomína pamätná tabuľa). Potom tu sídlila Ľudová škola umenia (1965 – 1988). Na nároží je aj ďalšia pamätná tabuľa s reliéfom Dr. Ľudovíta Ďuriša, rodáka z neďalekých Šalgoviec, organizátora hudobných podujatí, festivalov a administratívy Zväzu slovenských skladateľov. Na sklonku života – 1967 – sa stal riaditeľom Slovenskej filharmónie.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
