Nitra

Koncom 19. storočia si v horskej obci Zobor začali Nitrančania vo vyššej miere stavať svoje letné sídla, často však aj domy s trvalým bydliskom. Zvýšený záujem o zoborské pozemky nastal po zistení, že opakovaným epidémiám cholery sa najčastejšie vyhli tí, ktorí letovali práve vo vinohradoch. Postupne sa mestská zástavba rozšírila do zoborského svahu a zabrala časť vínorodých pozemkov. Tak na historickej katastrálnej mape z roku 1892 nachádzame medzi Martinskou dolinou a Kamennou cestou zaznačené už aj sídlo rodiny Arpássy (Gerstl).  Vilu dal postaviť v rokoch 1892-1899 vtedajší riaditeľ Kreditnej banky v Nitre Imre von Abalehota (pôvodom z Lehoty pri Nitre – pozn. autora) Arpássy (Gerstl) v duchu vtedajšej doby – secesného štýlu s veľkorysým parkom, tenisovým kurtom i rozsiahlou zbierkou rôznych  umeleckých artefaktov. Vilu nechal naprojektovať predstaviteľovi viedenskej secesie - architektovi a dizajnérovi Leovi Bauerovi  a staviteľovi Jánovi Tomaschekovi pôvodom zo Serede. Tak môžeme dnes v objekte obdivovať vyspelé secesné tvaroslovie, ovplyvnené a koncipované podľa vzorov viedenskej secesie – geometricko-organické a florálne motívy. Okrem výrazných secesných prvkov vo vstupnej hale stojí za pozornosť drevené schodisko stojace bez použitia pilierov a podporných konštrukcií. Priaznivý vplyv na celkovú klímu interiéru má nielen členitosť stavby, ale aj vežičky vytvárajúce v lete príjemný tieň a v zime naopak usmerňujúce prúdenie studeného vzduchu okolo stavby.  Sídlo Arpássy ako reprezentačný rodinný dom je tiež hmotným dokladom súdobého sociálneho rozvrstvenia obyvateľov mesta a vypovedá aj o spoločenskom postavení jej majiteľov. Bolo koncipované ako centrum spoločenského a umeleckého diania,  o čom svedčí aj nápis nad dverami vystihujúci Arpássyho zámer – AMICORUM COMMODO – pre blaho priateľov. Tak medzi jeho stenami našli chvíle oddychu ale i tvorivej práce významní reprezentanti vizuálneho umenia – predstaviteľ amerického symbolizmu Elihu Vedder, nemecko-rakúska autorka žánrových  obrazov Luma von Flesch Brunningen pôvodom z Brna,  či zvončínsky rodák – sochár a medailér Wiliam Schiffer. Neskôr patrili k obyvateľom  Arpássyho vily i nitrianski rodáci – sochári otec Július a syn Tibor Bártfayovci, ktorí mali v dnešnej spoločenskej miestnosti zriadený ateliér.

I vďaka tejto skutočnosti môžeme paradoxne secesnú krásu Villy Arpássy obdivovať dodnes – práve prítomnosť Bártfayovcov ako autorov niekoľkých diel ovplyvnených duchom doby päťdesiatych rokoch minulého storočia - ju zachránila  pred asanáciou, keďže stavba bola v povojnovom období označená ako symbol buržoáznej architektúry a kultúry. V duchu hesla „Pre blaho priateľov“ Villa Arpássy  žije dodnes. Vďaka neúnavnej snahe Jána Všetečku-Konstantyho a jeho manželky Katky sa jej krásu podarilo prinavrátiť do pôvodnej podoby a jej priestory opäť otvárajú svoje brány pre ďalšie generácie umelcov, obchodníkov ale i znalcov vínnej kultúry – veď na území pôvodných viníc by to ani inak nemohlo byť...       

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Autor fotiek: Anton Sládek