Nové Zámky
Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi
Vnímanie koncertu najfascinujúcejšej polyfonickej vokálnej hudby velikánov madrigalu a duchovných skladieb evokuje zložitú, ale harmonickú krásu neskororenesančných stavieb a interiérov nastupujúceho baroka. Priestor tohto kostola sa nám tak môže zdať architektonicko-výtvarne málo nádherný. Historickou, intelektuálnou a kultúrnou skutočnosťou však je, že veľký kresťanský reformátor – Ján Kalvín – bol súčasníkom (roky okolo 1550) našich jedinečných osobností hudby – Orlanda di Lasso, Philippa de Monte a ďalších. Napokon aj rímskeho Giovanniho Pierluigi da Palestrinu. Teda práve tu, v tomto priestore je sústredenie sa na vnímanie a zážitok z jedinečných vokálnych diel veľmi dôležité a čisté.
Exteriér kostola reformovanej kresťanskej cirkvi v Nových Zámkoch je jednoduchý a čitateľný. Je to kubus hmoty stavby so sedlovou strechou. Predná i zadná fasáda plynule prechádza do štítu strechy, ktorý architektonizuje len kruhové okno podstrešia. Dlhšie bočné fasády zosilňujú a členia piliere. Medzi nimi sú pravouhlé štíhle okná. Vstupným dvojdielnym dverám vedie neveľké nástupné schodisko a chráni ho otvorená moderná predsieň na pilieroch. Na bočnej strane chrámu k nemu prilieha zvonica – päť poschodí vysoká veža so slohovou formou architektúry funkcionalizmu.
Najvyššie sa nachádza ochodza a zvonica s ihlancovou strieškou a na poschodiach po tri okienka.
Vnútorný priestor chrámu tvorí jednoduchá pravouhlá obdĺžniková sieň s rovným stropom. Kostol postavili programovo ako priestor služieb Božích miestneho zboru veriacich kalvínskeho vierovyznania, čomu zodpovedá aj jeho vnútorné usporiadanie a vybavenie v duchu teológie a tradície tejto cirkvi. Bez kompromisov, s akými sa stretávame v mnohých starších sakrálnych objektoch, ktoré si v období reformácie kalvíni prispôsobili dodatočne – mnohých románskych i gotických. Steny i strop sú tu v Nových Zámkoch bez akéhokoľvek architektonického tvaroslovia, či výtvarného dotvorenia. Skromné vybavenie kostola je zámerom vierouky tejto cirkvi. Stredobodom je kazateľnica umiestnená v strede dlhšej steny. Pred ňou nájdeme obradový stôl k príprave Večere Pánovej a „Mojžišovu lavicu“ a k tomuto ohnisku z troch strán usporiadané rady lavíc. Na oboch kratších stranách vidíme tradičné empory na oblúkových arkádach, pričom na jednej z nich je rozložitý prospekt organa zachovaný z nástroja vyrobeného roku 1943 v Pécsi organárom Jozefom Angsterom.
Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi postavili roku 1941 a nasledujúci rok vysvätili. Novodobý zbor založili v meste nedávno predtým, roku 1934. Počas druhej svetovej vojny pri treťom americkom bombardovaní Nových Zámkov v marci roku 1945 (cieľom bol najmä železničný uzol), bol kostol takmer úplne zničený. Potom ho obnovili až roku 1957.
Projekt kalvínskeho kostola vypracoval domáci architekt Ing. Zigmund Szegheő, ktorého projekt z roku 1939 sa zachoval. Porovnanie so skutočnou realizáciou je pozoruhodné. Pri realizácii úplne opustili jeho návrh predstavujúci vynikajúcu modernú funkcionalistickú architektúru. Nezrealizovali dolné zapustené podlažie, v ktorom mali byť komunitné priestory. Fasády mali byť hladké, s oknami v celkovom ráme, vstup bol navrhovaný ako trojosový portikus, funkcionalistická mala byť aj rovná strecha a veža na inom nároží. Zmenili tak aj proporcie a umeleckú formu architektúry. Možno sa domnievať, že tu pri zásadnom opustení návrhu zohralo úlohu šetrenie nákladov či konzervatívne postoje stavebníkov. Veľmi pravdepodobné boli však práve postoje ideologické. V tom čase bol totiž v krajinách – Nemecko, Maďarsko, čiastočne už aj Slovensko – zásadne nenávistný postoj ku „kozmopolitnej“ architektúre funkcionalizmu.
Inžinier architekt Zigmund Szegheő bol študentom odboru architektúry Československej vysokej školy technickej v Brne v rokoch 1925 – 1939. Jeho spolužiakmi boli zo Slovenska napríklad syn významného architekta Harminca - Milan, ale aj vynikajúci budúci predstavitelia modernej architektúry na Slovensku Michal Scheer a Štefan Lukačovič. V medzivojnovom období žilo modernou tvorbou popri Prahe aj Brno. Novozámčan Zigmund Szegheő sa tu stretol s osobnosťami československej architektúry tvoriacimi v Brne, ako bol Bohuslav Fuchs, Jindřich Kumpošt, Josef Polášek, Jaroslav Grunt, Heinrich Blum a Jan Víšek (v Bratislave navrhol známy obchodno-obytný dom Luxor). Práve úspešne realizovaný projekt architekta Jana Víšeka – kostola Cirkvi československej husitskej na Botanickej ulici v Brne (1929) – bol Zigmundovi Szegheővi veľmi blízkym vzorom pre Nové Zámky. Víšekov kostol v Brne patrí dnes k najvýznamnejším pamiatkam modernej architektúry v Československu.
No jednako kostol reformovanej cirkvi v Nových Zámkoch patrí do pestrého súboru sakrálnych stavieb mesta. Jeho bohatosť a význam tkvie v duchovne a teraz aj v jedinečnom umení hudby.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Zdroj fotiek: www.novezamky.sk