Nová Ves nad Žitavou

Všetko by dnes bolo inak nebyť  jednej z najväčších osobností Slovenska, obnoviteľa a ochrancu  európskeho civilizačného kontinua – Juraja Pohronca Selepčéniho. ( 1602 Slepčany  dat. nar. podľa zápisu rodu Migazzi – 1685 Letovice). Bol slovenský arcibiskup, uhorský primas a vicekráľ, filozof, právnik, diplomat, grafik a medirytec. Jeho mladučký život  za touto obcou poznačila hrozná skúsenosť, keď pred jeho očami turecké vojaci – plieniaci tento kraj – zabili jeho otca aj mamu.... Nevoľnícku sirotu si osvojili príbuzní. Kardinál Peter Pázmaň na  prehliadke spustošených majetkov si všimol chlapčeka, ktorý s úžasným talentom drievkom do piesku vyryl kardinálsky koč. Zastavil sa pri ňom a po dohovore s príbuznými  začal podporovať  jeho výučbu. Mladý chlapec excelentne zvládal učenie, postupne ovládal niekoľko rečí a významne postupoval tak v učení aj v spoločenskom postavení. Jeho múdrosť a skromnosť ho katapultovala z pastierika až po nitrianskeho biskupa (1648 -1660), kaločského arcibiskupa od 1657, neskôr ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa (1666). Ako diplomat a vojnový vyjednávač so samotným tureckým Sultánom sa zaslúžil o znovunastolenie mieru a neskôr i porážku tureckého vojska pri Viedni. Záchranca Viedne, záchranca Európy – to boli prívlastky, ktorými preberal funkciu  prezidenta Uhorskej kráľovskej kancelárie udelenú Ferdinandom III.                                                                                                       Ani najvyššie cirkevné a štátne funkcie nedovolili zabudnúť Jurajovi Pohroncovi  Slepčianskemu na svoj rodný kraj. Po vypálení Malých Slepčian a  zaniknutej obci Malá Jóka finančne podporil vznik novej osady, ktorú nazval  - Žitavská Nová Ves  - dnes Nová Ves nad Žitavou. Juraj Pohronec Selepčéni je pochovaný v mariánskej kaplnke v rakúskom Mariazelli.
Tento kostol, kde s úctou k osobnostiam pochádzajúcich z tohto miesta  - počúvame nesmrteľnú hudbu klasikov -  je jediným  kostolom na Slovensku , ktorý je  zasvätený  anglickému svätcovi – lordovi, kancelárovi Henricha III arcibiskupovi canterburskému  Tomášovi Becketovi . Kostol bol vybudovaný v roku 1790 z ľudových zbierok, ako nutná potreba zdôraznenia duchovného života tohto kraja.

​

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Autor fotiek: Anton Sládek