top of page

Nové Zámky

Rímskokatolícky kostol povýšenia sv. Kríža 

PMN_NovéZámky.jpg

Iste sa zhodneme, že koncert hudobných diel, najmä historických slohových období, je ideálne vnímať a počúvať práve v sakrálnom priestore. Architektúra a kultúrno-historické hodnoty tohto kostola v meste Nové Zámky nepatria medzi známe, ale jeho vnútorný priestor, napriek dramatickým osudom či prestavbám poskytuje vynikajúcu, v podstate barokovú dispozíciu, ideálnu pre interpretáciu hudby. 
Mesto – pevnosť – Nové Zámky (Novum Castrum, Neuhäusel) známu v celej Európe konca 16. storočia (z mnohých vyobrazení a komentárov), postavili v rokoch 1580 – 1583 podľa plánov talianskeho vojenského inžiniera Ottavia Baldigaru. Bola to jedna z najmodernejších pevností vtedajšej Európy. Odrazila niekoľko tureckých útokov, ale v roku 1663 ju Turci dobyli a držali 22 rokov. Cisárske vojsko pod vedením Karola Lotrinského dobylo Nové Zámky späť až v roku 1685. V roku 1691 vrátil panovník územie ostrihomskému arcibiskupstvu a arcibiskup Juraj Szécsényi povýšil Nové Zámky na mesto s výsadami. Neskôr dal pevnosť v roku 1705 ako významný bod protihabsburského povstania zásadne opraviť Imrich Bercsényi, generál Františka II. Rákocziho. Preto ju v roku 1724 nechal cisár Karol III. rozrumiť.
Pevnosť tvoril pravidelný šesťuholník, na hranách s mohutnými ukážkovými terasovými bastiónmi. Základom koncepcie boli známe návrhy ideálnych miest, o ktorých snívali renesanční architekti i vladári. Uprostred bolo centrálne pravouhlé námestie, z neho vybiehajúca sieť ulíc v pravých uhloch v hradbách na hviezdicovom pôdoryse. Súčasné mesto s centrálnym námestím, pravidelným rozložením blokov a sieti ulíc má tento pôvod, len z opevnenia sa zachovali už iba dva zvyšky. Na jednej z bášt „Forgáčovskej“ sa nachádza baroková Kalvária.  
Budovy v meste Nové Zámky - osudom mnohých deštrukcií - prežívali neustále prestavby. Najautentickejším zostal barokový kostol a kláštor františkánov a kvalitné barokové súsošie Najsvätejšej Trojice na námestí z roku 1749.

Napokon po roku 1918 vyrástli v centre pozoruhodné moderné budovy od architektov Belluša, Skuteckého, Floriansa, Schreibera, Hubnera, ktoré radikálne menili historické meradlo. Pôvodnejší fond zástavby zdecimoval počas II. svetovej vojny nálet spojencov, pretože Nové Zámky vtedy na základe Viedenskej arbitráže patrili do Maďarska. 
Miesto nášho koncertu – rímskokatolícky farský kostol Povýšenia svätého kríža – dominuje na východnej strane námestia. Stojí na mieste viackrát prestavaného kostola z roku 1584. Dnes má neoklasicistickú podobu z roku 1877, s vežou od architekta L. Lipperta. Pravdaže prestavieb bolo predtým, najmä v dramatických časoch rokov 1590 – 1720 veľa (protihabsburské povstania, obsadenie a využívanie Turkami a ďalšie násilné zmeny). Jeho nesmierne zložitú históriu si môžeme vyčítať aj zo zachovaných nápisov. Renováciu po oslobodení od Turkov hlása reliéf s erbom nad portálom: GEORGIUS SZÉCHENYI. ARCH: EPP: STRIGOENSIS ANNO 1693 (Juraj Széchényi, ostrihomský arcibiskup, roku 1693). K tomu sa na stene kostola nachádza úryvok básne, ktorú v roku 1723 napísal kňaz Alexander Kudlik: „Barbareis expost dextris dum strata iacerem, Erixit rursum Széchényiana manus. Postea bombarum tactu lacerata patebam; Sed per Saxoniae sum renovata Ducem. Opravený kostol v roku 1787 iniciatívou arcibiskupa Jozefa Batthyányho zničil v roku 1811 požiar a následnú opravu dokumentuje nápis na bráne: „Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811“. O pol storočia neskôr, 9. júla 1867, víchrica zhodila vežu a pod jej váhou sa prepadol strop a zasypal polovicu kostola. Vtedy dal kardinál Ján Simor opraviť narušené časti a o desať rokov neskôr, v roku 1877, dal rozšíriť hlavnú časť kostola. To hlása tabuľa nad hlavným vchodom do kostola: Joannes Card Simor Ampliavit, Resttauravit, Ornavit A. 1877. 
Dnes je vnútorný priestor lode a svätyne dobou, materiálom i detailmi výsledkom opráv, prestavieb a budovania v rokoch 1867 – 1877. Dispozíciou, tvarom klenieb, a napokon i akustikou priestorom barokovým, teda priaznivým interpretácii hudobného umenia. Chrámová loď je pozdĺžna, po stranách s bočnými priestormi kaplniek a nad nimi s obiehajúcou emporou. Nad oblúkmi lode  sa nachádzajú kruhové okná. Klenby sú valené s veľkými styčnými lunetami. Celok interiéru tak na prvý pohľad pripomína najmä  architektúru jezuitských kostolov v 17. storočí (Trnava, Skalica, Trenčín). Maľby na klenbách sú novodobé a hlavný oltár je typickou historizujúcou prácou z obdobia okolo roku 1900. 
V Nových Zámkoch treba spomenúť tiež významnú kaplnku sv. Anny, v ktorej je - okrem zakladateľa dievčenského školského ústavu Michala Flengera a farára Štefana Laura - pochovaný Anton Bernolák, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, ktorý tu bol kňazom a dekanom v rokoch 1797 - 1813. Dôležitou kultúrnohistorickou inštitúciou v meste je regionálne múzeum nazvané podľa jedného zo svojich zakladateľov v roku 1936, profesora Jána Thaina. Cenné zbierky zničilo bombardovanie, ale od roku 1956 vybudovali pracovníci významnú expozíciu archeológie, národopisu, histórie mesta a pevnosti. Súčasťou sú aj pamätné izby Antona Bernoláka a Gergelya Czuczora. A napokon jedna z najpozoruhodnejších galérií Slovenska – Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch – v ktorej okrem pravidelných vynikajúcich výstav treba navštíviť Stálu expozícia európskeho umenia 16. – 20. storočia z daru Ernesta a Danice Zmetákových a Stála expozícia Lajosa Kassáka.

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Autor fotiek: Anton Sládek

bottom of page