Oponice
Château
Kaštieľ sa nachádza v malej slovenskej dedinke iba kúsok severne od starobylej Nitry. Žije tu okolo 900 obyvateľov a je to obec bohatá nielen na históriu so štyrmi historickými stavbami, ktoré lakájú návštevníkov, ale má aj dlhú tradíciu v pestovaní vínnej révy. Tá sa tu pestovala podľa listín už v 13. storočí a v erbe obce je stredoveko odetý muž, ktorý drží v rukách veľký strapec hrozna.
Hrad, ktorého ruiny vytŕčajú z pohoria nad obcou sa viaže ešte do čias Veľkomoravskej ríše a podľa legendy na tomto mieste uložil Svätopluk svoj meč a poklad. S obľubou sem chodieval aj kráľ Žigmund Luxemburský a poriadal tu bohaté hony na líšky. Istý čas hrad patril aj oligarchovi Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1392 výmenou za Čeklíske panstvo (Bernolákovo) získavali hrad Peczovci, ktorí si privlastnili názov obce Appony (dnes Oponice) za meno svojho rodu a používajú ho dodnes v rôznych častiach sveta. Na hrade žil rod až do 17. storočia a po požiari v roku 1645 prebudovali kamennú stavbu v obci na kaštieľ a postupne k nej pristavovali ďalšie krídla, čím sa kaštieľ stal definitívnym sídlom panstva v dedine. Napokon poslednou dostavbou kaštieľa v roku 1846, pristavali tretie krídlo, v ktorom vznikol priestor pre svetoznámu rodinnú knižnicu a kaštieľ dostal pôdorys v tvare písmena U. Posledným členom rodu v Oponiciach bol Henrich Apponyi (1885-1935), ktorý zomrel bez potomkov a po jeho smrti kaštieľ kúpila úplne iná rodina a to Slezákoví, ktorým bol kaštieľ a celé panstvo v roku 1948 znárodnené.
Knižnú zbierku rodu Apponyiovcov dodnes známu pod názvom Apponyiovská knižnica (Bibliotheca Apponiana) založil okolo roku 1770 gróf Anton Juraj Apponyi (1751-1817) vo Viedni a mala pôvodne okolo 30 000 zväzkov. V jej zbierkach bolo vyše 400 (!) prvotlačí, napr. Danteho božská komédia s ilustráciami S. Botticelliho či Gutenbergova biblia z roku 1455.
Neskôr boli všetky tieto vzácne diela predané na dražbách v Európe a knižnica presťahovaná do Bratislavy, kde v rokoch 1827-1846 slúžila ako verejná knižnica. Bola to prvá verejná knižnica v Bratislave a v Hornom Uhorsku. Po nezhodách s mestom ju dal gróf Anton Apponyi (1782-1852) presťahovať späť do Oponíc, do rodového kaštieľa v parku a dal jej postaviť samostatnú galériu, známu ako severné krídlo. Bola navrhnutá veľmi nadčasovo s obrovskými francúzskymi terasovými dverami vedúcimi do nádherného parku a dômyselnými ochozmi po obvode galérie, aby bol prístup ku všetkým knihám. Za toto riešenie po vyše 165 rokoch bola knižnica spolu s kaštieľom ocenená tímom architektov a získala krídlo Fénix – prestížne ocenenie evokujúce povstanie bájneho Fénixa z popola.Jej osud mal byť spečatený po roku 1948, kedy z nej urobili obilnú sýpku a osem rokov bolo v knižnici uskladnené obilie, spolu s knihami... nepredstaviteľné barbarstvo prerušil v rokoch 1956-1958 františkán a politický väzeň Vševlad Gajdoš, ktorý knižnicu z poverenia Matice slovenskej skatalogizoval a očistil, čím ju zachránil pred likvidáciou a spálením. Knihy boli uskladnené v kaštieli až do roku 1972(!), kedy boli v žalostnom stave odvezené do štátnych depozitov Matice slovenskej v Martine a interiér knižnice bol spálený v tunajšom parku.V rokoch 2007-2011 bol kaštieľ spolu s knižnicou zrekonštruovaný slovensko-švajčiarskym konzorciom I&P Slovakia a po dohode so Slovenskou národnou knižnicou sa Apponyiovská knižnica znovu vrátila do obnovených priestorov kaštieľa. Interiér knižnice bol postavený podľa výkresovej dokumentácie, pohľadníc a fotiek takmer stovkou stolárov zo Zvolena a patrí medzi najkrajšie historické interiéry Slovenska.V knižnici sa nachádzajú vzácne diela od roku 1515 do roku 1940. Z autorov zaujmú Macchiavelli, Petrarca, G. Bruno, Galilei, Da Vinci, Dumas, Balzac, Newton či Linné a mnoho ďalších. Keby múry kaštieľa vedeli rozprávať, bolo by čo počúvať. S úžasom a nostalgiou o zašlej sláve rodu Apponyiovcov a ich hostí. V okolitých lesoch bohatých na vysokú zver ako súkromný hosť majiteľov kaštieľa poľoval v roku 1910 aj bývalý americký prezident Theodore Roosvelt a na jednom z večierkov na snookerovom stole v barokovej knižnici tancovala pre spoločenskú smotánku onej doby charizmatická Josephine Bakerová. Luxus kaštieľa a bohatosť revírov si tu užíval aj priateľ posledného majiteľa kaštieľa - americký milionár z Philadelphie Thomas Cardeza. Preslávil sa tým, že ako jeden z mála pasažierov prežil stroskotanie nádherného a majestátneho Titaniku a do Oponíc sa opäť vrátil. Pripomínajú ho tu staré fotografie a kožené albumy či jeho poľovnícka palica... A hostí tu bolo nespočet, boli medzi nimi maharadžovia z Indie, anglickí lordi či Rustonovci- starí rodičia slávnej herečky Audrey Hepburnovej.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
