top of page

Rúbaň

Château

ruban-perokresby.jpg

Príchod do areálu kaštieľa v miernom svahu na okraji obce za potokom Paríž, je ponajprv v nemom parku s krásnymi stromami a pozoruhodným objektom súčasnej architektúry nápaditých tvarov a symboliky. Je v ňom penzión, reštaurácia, terasy a vínna pivnica. Architektom tohto oceňovaného objektu bol komárňanský architekt Zoltán Bartal zo štúdia Graphite. Zahrnul časť pôvodného, čisto účelového objektu charitného domova a spolu s novou zrkadliacou architektúrou provokujúcich foriem vytvoril funkčný, sofistikovaný, dušou i atmosférou vynikajúci celok. 
A potom nás víta pôvodný neveľký kaštieľ. Koncert, v jeho nateraz ešte len vyčistených priestoroch s viditeľnými murivami stien, má neopakovateľnú atmosféru. Necháva jedinečne vyznieť doplnkom a tentoraz najmä hudbe. Stavba kaštieľa je jednopodlažná, pozdĺžna, ale členitá na všetky strany. Od príchodu je v strede kratšej strany hranolová veža, na opačnom konci, na nároží valcová vežička. Na vstupnej dlhšej strane sa v strede nachádza klasicistický portikus, na okrajoch opačnej strany sú polvalcové rizality a v strede predsunutá predsieň na pilieroch. Veže i predsieň sú zakončené rôznymi tvarmi striech. V jednej miestnosti sa zachoval kozub z čierneho mramoru s bohatou reliéfnou výzdobou. Oproti dvorovej fasáde sa zachovala pôvodná budova s bytmi služobníctva. Sú v nej tri vstupné vyrezávané verandy. Severne je aj staršia stavba vodárenskej veže. 
Kaštieľ, nesúci znaky romantických sídiel obdobia okolo roku 1900, má zrejme v jadre stavbu klasicistickej kúrie, ktorú užívala rodina Horváthyovcov (z Disznósu) koncom 18. storočia. V roku 1830 budovu prestavala rodina Jankovichovcov a v roku 1887 nový majiteľ panstva Július Steiger dal budovu prestavať v neoklasicistickom slohu, s niektorými dodnes zachovanými prvkami – členenie fasád, okien, vstupný portikus s tympanonom. Založil tiež park, v ktorom dodnes rastie 12 druhov vzácnych exotických drevín.

Okolo roku 1910 panstvo s kaštieľom kúpil budapeštiansky bankár dr. Filip Weisz. Kaštieľ, svojou historizujúcou romantickou členitosťou je veľmi podobný kaštieľu v neďalekom Hurbanove (historický názov „Stará Ďala, Ógyalla”), ktorý v roku 1901 prestavali podľa projektu budapeštianskeho architekta Himmlera Miksáta. Nemožno vylúčiť, že Weisz sa týmto inšpiroval. Jeho vnučku si vzal za manželku gróf Aladár Zichy (zo Surdu), ktorý panstvo vlastnil až do roku 1945.S postavou grófa Aladára Zichyho zo Surdu je zviazaná tunajšia tradícia pestovania a výroby vynikajúcich vín, ako aj ich ochutnávok. Po skončení druhej svetovej vojny sa rod musel s kúriou rozlúčiť. Manželka Aladára Zichyho ju spolu s majetkami v okolí darovala cirkvi, aby neprešiel do rúk štátu. Po typickej štyridsaťročnej devalvácii v období komunistického režimu (hoci kaštieľ a nový objekt slúžili ako charitný domov), bol areál a najmä kaštieľ až do roku 2013 takmer odsúdený na zánik. Potom objavili kaštieľ jeho súčasní majitelia a rozhodli sa vrátiť mu jeho zašlú krásu a slávu. Teraz je to miesto s vynikajúcimi gastronomickými službami, pestovaním, výrobou a ponukou vlastných vín, ktoré je tu, v mikroregióne medzi Pribetou a Strekovom, perlou južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Je to najmä zásluhou nadšenia, skúseností majiteľky pani Vladimíry Ollé. Nepochybne sem patrí aj kultúra a hudba veľkých historických období.

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Autor fotiek: Anton Sládek

bottom of page