Suchá nad Parnou
Vinárstvo Terra Parna
Na koncert sme prišli do bočnej časti príjemného údolia vinohradníckej dediny Suchá nad Parnou (povestnej aj z literatúry) - do Ružovej doliny. Na juhovýchodnej stráni boli od nepamäti vinohrady a popri potoku príjemné oázy zelene a stalik sa výletnými miestami mešťanov Trnavy.
Táto časť Ružovej doliny – ovocné sady, priľahlé vinohrady a niektoré stavby, medzi ktorými si vypočujeme koncert, patrila od obdobia okolo roku 1890 reholi jezuitov. Poniže medzi stromami mali obytný dom. Roku 1953 ich činnosť komunistický režim zakázal - a ako odvšadiaľ - deportoval. Až do roku 2001 to bol priestor spustnutý a niekdajšie vinohrady zarasteným poľom. V tom roku sa do Suchej nad Parnou prisťahovala rodina Zvolenských. Za ich domom mali pôvodne jezuiti polia. Vyznačovali sa však hlinito-piesčitou pôdou vyhovujúcou máloktorej plodine. Od miestnych však počuli, že práve tam kedysi jezuiti pestovali hrozno a vyrábali víno. To ich priviedlo k myšlienke prenajať si pôdu a začať pestovať hrozno - stali sa vinármi. Ich súčasné povestné vinárstvo nesie názov lokality tak, ako bol vyznačený na starých mapách. Sami si navrhli a postavili moderný, architektmi ocenený objekt. Za presklenou fasádou nájdeme efektný priestor cez dve podlažia pre prezentáciu vín, zázemie, zapustenou pivnicou a priestormi na výrobu vína. Okrem skla, kovu i betónu, je nositeľom výrazu architektúry aj lomový kameň. Vinári Zvolenskí pamiatkovo obnovili v areáli aj jedinečné pôvodné stavby.
Najnápadnejšia je baroková kaplnka s vežičkou. Stála tu už pred hospodárením jezuitov. Roku 1729 ju dal postaviť trnavský mešťan a senátor Michal Pontel s manželkou Julianou, rodenou Pexaovou a je zasvätená Navštíveniu Panny Márie. Neveľkému zaklenutému priestoru dominuje barokový oltár s obrazom výjavu Navštívenia Panna Márie. Po stranách nájdeme dvojice stĺpov nesúce kladie a medzi nimi sochy postáv dvoch cirkevných učiteľov – sv. Gregora a sv. Augustína. Na úrovni nadstavca sa nachádza súsošie sv. Martina a sv. Juraja a v štíte erb ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho, sídliaceho v Trnave. Na organovej empore je namaľovaný prospekt organu – pozitívu a maľby na klenbe od súčasníka Petra Čambála. Medailón nad vstupom osadili už jezuiti.
Veľká kamenná socha patróna vinohradníctva - svätého Urbana v kvalitnom sochárskom prevedení neskorého baroka z roku 1808 nás víta pri vstupe do areálu. Nápis na pomerne vysokom sokli so zväčšenými písmenami chronostikonu (dátum, ktorý vyjde sčítaním rímskych číslic) hlása donora a určenie diela. Plastika svojím otočením prezrádza, že mala pôvodne stáť pred nejakým iným objektom.
Pozoruhodný je aj rozsiahly prízemný objekt. Bol to v období jezuitov dom správcu – vinohradníka. Vidiecka stavba s pôvodnými prvkami – štítové dosky, vstupná otvorená veranda a zelené drevené ostenia okien s okenicami – aké v tomto regióne používali stavitelia výletných domov pre mešťanov Trnavy inšpirovaní architektúrou chát v Alpách južných zemí Rakúska. Súčasní majitelia vinárstva ich premyslene rešpektovali a rekonštruovali.Najtypickejšou kulisou vinárstva Terra Parna je však pohľad na svah s kultivovanými radmi vinohradu a ikonickou vežou tejto lokality na horizonte. Veľký kríž na jej fasáde sa tiahne od vrcholu až nadol a pre návštevníkov je trochu záhadou. Domýšľajú si, že ide azda o kaplnku. Roku 1947 ju navrhol a postavil vtedajší hospodár v tomto rehoľnom sídle, jezuitský fráter Vendelín Patúc. Steny veže spolu s krížom sú celobetónový monolitom v troch úrovniach. Horná časť slúžila ako rozhľadňa, v strede sa nachádzal vodojem a spodnú časť využívali na uskladnenie vinohradníckeho náradia. Súčasní majitelia rekonštruovali aj túto stavbu a na priestranstvo pred ňou osadili mohutný kamenný stôl slúžiaci na ochutnávky vína v letných mesiacoch.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Jakub Kovalík
