Obytná funkcia získala v priebehu 17. stor. prevahu nad fortifikačnou. Strieľne ako obranný prvok sa nezachovali. Neskôr došlo k úprave okenných otvorov a štukovej výzdobe klenieb. Štuková výzdoba klenieb je zachovaná v celom rozsahu prvého nadzemného podlažia. Kaštieľ nadobudol koncom 17. stor. svoju konečnú renesančnú podobu. V nasledujúcom období ako majiteľ majetkov v Hanušovciach nad Topľou vystupuje okrem iných rod Dežöfi, ktorý si neďaleko Malého kaštieľa na návrší postavili nový barokový kaštieľ s renesančnými znakmi. Traduje sa, že hospodárska budova pri Malom kaštieli bola využitá ako byt správcu nového kaštieľa. Ak zvážime, že noví zemepáni Hanušoviec nad Topľou bývali v novom, oveľa reprezentatívnejšom kaštieli a objekt, stojaci v dotyku s Malým kaštieľom bol upravený na byt správcu, možno predpokladať, že aj tzv. Malý kaštieľ bol v tom čase určený pre podradnejšie, snáď hospodárske, ale možno aj obytné funkcie, zrejme však nie na bývanie členov zemepanskej rodiny. V kaštieli sa do roku 1711, čo je rok úmrtia šľachtica menom „Joan de Soóso“, nachádzal pravdepodobne aj rodový archív Šóšovcov. Spomenutý Joan (po slovensky Ján) leží pochovaný od roku 1711 pod dlažbou, dnes rímsko-katolického kostola v Hanušovciach nad Topľou, cca 50 m od svojho kaštieľa. Oznamuje to latinský nápis vyrytý do kamennej dosky. Kaštieľ neslúžil iba ako obytné sídlo. Bol zároveň centrom správy hospodárskych majetkov, ktoré patrili šľachtickému rodu. Súčasťou areálu bývali hospodárske budovy, sklady, stajne a záhrady. Život v kaštieli bol úzko prepojený s poľnohospodárstvom, ktoré tvorilo základ hospodárstva regiónu.
V období spoločenských a hospodárskych zmien po zániku feudálneho systému význam kaštieľa postupne upadal. Počas 20. storočia objekt menil svojich majiteľov a využitie. Tak ako mnohé historické sídla na Slovensku, aj malý kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou bol ovplyvnený udalosťami druhej svetovej vojny a následným znárodnením majetkov po roku 1948. Ani Malý kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou sa nevyhol týmto zmenám. Počas socialistického obdobia slúžil na rôzne praktické účely, pričom historická hodnota stavby nebola vždy dostatočne rešpektovaná. Nedostatok financií na údržbu spôsobil poškodenie niektorých architektonických prvkov. Napriek tomu sa podarilo zachovať základnú historickú podobu objektu, ktorá dodnes pripomína jeho pôvodný význam. Po roku 1989 sa zvýšil záujem o obnovu kultúrnych pamiatok a historického dedičstva Slovenska. Aj v Hanušovciach nad Topľou sa začala viac zdôrazňovať potreba ochrany historických stavieb. Šóšovský kaštieľ sa stal súčasťou kultúrneho dedičstva mesta a predstavuje významnú ukážku regionálnej architektúry. Hoci nejde o rozsiahly reprezentačný zámok, jeho historická hodnota spočíva najmä v tom, že dokumentuje spôsob života nižšej šľachty na východnom Slovensku.
Šóšovský alebo Malý kaštieľ je dnes nielen architektonickou pamiatkou, ale aj symbolom historickej kontinuity Hanušoviec nad Topľou. Je dôkazom toho, že aj menšie historické objekty môžu mať veľký význam pre poznanie minulosti a zachovanie kultúrneho dedičstva krajiny.

​

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Zdroj fotografií: internet