Súčasťou letnej čitárne sú nedávno postavené objekty v dizajne súčasnej architektúry, ktoré projektovali Bocán & Bocánová architects, s. r. o. Sú jednopodlažné, plochostropé, strechy vegetačné. Fasády sú kombináciou murovanej steny, dreva, lamiel, dosiek, skla, popínavej zelene, variabilné aj pre celoročnú prevádzku – prednášky s videoprojekciami, besedy, skupinové čítania, tvorivé dielne, čítanie časopisov, novín, kníh. Posedenia pri dobrej káve a drobnom občerstvení.  
Letná čitáreň je pravdaže súčasťou a pokračovaním, dnes už tradične známej impozantnej budovy Knižnice Juraja Fándlyho. Je to poschodový, trojkrídlový objekt s efektným neobarokovým tvaroslovím. Plasticky prehýbané sú aj hmoty – rizalitové arkiere na konzolách, balkóny, štíty fasád prechádzajúce do strechy, ako aj bombasticky plastické ostenia okien, reliéfy, vázy a ďalšie ornamenty.   
Hlavná vstupná fasáda je do Rázusovej ulice. Pôvodne to bol objekt Hospodárskej banky založenej  roku 1906. Pri pamiatkovej rekonštrukcii ponechali aj pôvodný názov na fasáde. Toto jej honosné sídlo naprojektoval v rokoch 1914 – 1915 nestor slovenskej architektúry, staviteľ Michal Milan Harminc (1869 – 1964). Autor viac ako tristo stavieb na Slovensku, azda všetkého druhu a účelov. Jeho projekty odzrkadľujú všetky trendy dlhého obdobia – od tradicionalizmu, neoslohov, historizmov, eklektiky, až po funkcionalizmus. Táto historická budova je od roku 1952 sídlom knižnice.
Budova trnavskej Knižnice Juraja Fándlyho – pôvodne Hospodárskej banky – je pozoruhodná nielen svojou architektúrou, ale aj polohou v štruktúre mesta. Nie je už v historickom priestore obkolesenom hradbami, ale už „vonku“ pri niekdajšej ceste vedúcej od Dolnej brány. Pred bránou v mestských hradbách bol aj predsunutý obranný barbakan, ktorý odstránili už okolo roku 1750, samotnú vežovú bránu až roku 1819. Vznikol široký priestor – dnešné pokračovanie mestskej pešej zóny. Vďaka archeologickému výskumu a náznakovej rekonštrukcii sú viditeľné dolné murivá veže brány i barbakanu.
V 18. storočí bola tu, pred hradbami, plocha streleckého areálu trnavských ostrostrelcov. Cesta z mesta prechádzala mostom cez potok Trnávka, ktorý ako významný prvok opevnenia mesta plnil vodou priekopy pred hradbami.  Ďalej na juh, popri ceste vyrastala postupne vidiecka zástavba rozširujúceho sa mesta. 
Po skončení období ohrozenia mesta chráneného hradbami tu vyrástli  aj iné stavby. Neďaleko si v rokoch 1767 až 1784 dala postaviť letné sídlo rodina Kamenárovcov. Neveľký objekt je vynikajúcim príkladom elegantnej neskorobarokovej palácovej architektúry. V interiéri nedávno reštaurovali jedinečné nástropné maľby. Trnavčania poznajú tento letohrádok ako Emmerovu vilu. Roku 1865 ju totiž vyženil Ignác Emmer, neskôr starosta mesta. Od jeho dedičov získalo objekt potom mesto. Areál letohrádku bol už v časoch historickej trnavskej univerzity parkom a neskôr ho premenili na park ruží. 
Významný príklad architektúry vyrástol aj na západnejšej strane tohto predhradbového priestoru. Roku 1924 tu postavili pozoruhodný evanjelický kostol v štýle funkcionalizmu. Projektoval ho trnavský architekt Jozef Marek.
Okrem budovy Hospodárskej banky, dnes trnavskej Knižnice Juraja Fándlyho, tu postupne  vyrástli ďalšie objekty mestského charakteru s architektonickými formami od historizmu, artdeca, až po súčasné. Priestoru však chvályhodne dominujú rekonštruované a udržiavané zelené plochy parkov. Sú v nich pamätníky – Obetiam 1. svetovej vojny, Milana Rastislava Štefánika, vzniku Československa, Pamätník osloboditeľov, Pomník nespravodlivo prenasledovaných v rokoch 1948 – 1989 a viaceré fontány. 

​

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Fotografie - zdroj: https://trnavske.radio/2025/02/28/tyzden-slovenskych-kniznic-5-zaujimavosti-o-kniznici-juraja-fandlyho-v-trnave/