Kostol sv. Petra a Pavla
Komjatice
Poloha vo zvlnenej podunajskej pahorkatine, brehy toku rieky Nitry a prastará cesta boli hlavnými predpokladmi vzniku tejto rozľahlej dediny, o čom vypovedajú mnohé archeologické nálezy. Tu na ceste spájajúcej Budín s Nitrou bol pre pocestných v stredoveku vykurovaný objekt „komjata“, ktorý dal názov viacerým obciam v strednej Európe. Komjatice mali aj niektoré mestské práva.
V novoveku boli často zdevastované výpadmi z neďalekého územia obsadeného Osmanskou ríšou. Boli súčasťou panstva Forgáčovcov (Forgách de Ghymes et Gács – z hradov Gýmeš a Halič) a od polovice 18. storočia Grasalkovičovcov (Grassalkovich de Gyarak – dnes Kmeťovo).
Kostol svätých Petra a Pavla stojí na návrší v areáli cintorína. Do jeho vnútra sa vstupuje portálom pod vežou na západnej strane. Do priestoru cintorína s kostolom však vedú dve možnosti – od parkoviska na západnej strane (bližšie k vchodu), alebo cez vstup do areálu na východnom, „dolnom“ okraji, s podobnou možnosťou parkovania. Stúpajúcu trasu ku kostolu tam lemuje aleja líp a kaplnky Krížovej cesty, ktorá vrcholí pri kostole efektnou stavbou so súsoším Kalvárie.
Umenie hudby nám nepriamo pripomenie spomínaný rod Grasalkovičovcov. V ikonických palácoch grófa Antona I. Grasalkoviča – v Bratislavskom i vo veľkolepom kaštieli v Gödőllö – často znela hudba Jozefa Haydna. Síce o 180 rokov skôr, ale tiež reagujúca na kultúru nášho regiónu, podobne ako tvorba našich hudobných velikánov obdobia moderny. Anton I. Grasalkovič dal po roku 1752 v Komjaticiach postaviť nový farský kostol sv. Alžbety a kaštieľ. Dal opraviť aj kostol svätých Petra a Pavla, v ktorom sa nachádzame.
Architektúra kostola a vybavenie jeho interiérov, teda forma dispozície a ornamentika a štýl rokokových sôch na oltároch však vypovedajú o stavbe a vyhotovení v období v rokoch 1745 – 1752. Až potom sa Anton I. Grasalkovič stal majiteľom Komjatíc. Stalo sa to sobášom (1752) s barónkou Teréziou Klobušickou z Klobušíc a Zatína (Klobusiczky de Klobusicz et Zétény), vdovou po grófovi Františkovi Forgáčovi (zomrel 1750). Dovtedy boli Komjatice jedným z majetkov Forgáčovcov (Forgách de Ghymes et Gács – z hradov Gýmeš a Halič).
Forgáčovci boli starý šľachtický rod z neďalekého hradu Gýmeš (už v 13. storočí). V období osmanského napádania boli Komjatice často devastované. Známy bol Žigmund Forgáč z Komjatíc (1559 – 1621), ktorý sa stal kráľovským palatínom a organizoval proti Turkom vojsko. Na starosti mal aj komjatický hrad. Na mieste tohto kostola údajne dali postaviť ešte protestantský (kalvínsky) kostol. Pôdorys kostola, v lodi ktorého počúvame koncert, je barokový – krížovej dispozície. Dlhšiu svätyňu zakončuje polvalcová apsida a rovnako aj priečne situované bočné kaplnky. Plytké prístenné piliere s hlavicami nesú klenbové pásy a medzi nimi sú klenbové placky, prevýšením typické pre obdobie okolo roku 1740. Bočné kaplnky sú nižšie a každú zaklenuje oválna kupola a majú aj slohové okná kazulového tvaru.
Bohatú výpovednú hodnotu majú oltáre. Sú z rovnakého obdobia, s rovnakou architektúrou retábulí a ornamentikou, ako aj slohovou príslušnosťou sôch. Ich retábulá sú edikulové s dvojicou stĺpov na každej strane. Krajné stĺpy sú vytočené do priestoru, ich soklová časť i nesené kladie sú barokovo prehýbané. Bohaté nadstavce sú pokračovaním architektúry oltárov, obsahom i ornamentálnymi prvkami. Na čelnej strane každej oltárnej menzy sarkofágového tvaru sú erby donátorov – vľavo Františka Forgáča a vpravo Terézie Klobušickej.
Hlavný oltár vo svätyni je širší o ambitové dvere na každej strane. Obraz patrónov kostola - svätých Petra a Pavla je nový. Žiaľ pôvodný, nepochybne vysokej kvality, sa nezachoval. (Tento namaľoval Pavol Sýkorčin roku 1955). Našťastie sa tu zachovali (aj na oltároch v bočných kaplnkách) sochy svätíc a svätcov. Sú to kvalitné diela neskorého baroka. Ich elegantné postoje, pohyby, gestá, vypovedajú o vynikajúcom sochárovi. Nepochybne sú dielami niekoho zo spolupracovníkov (Anton Štefan Steinmassler?) dielne známeho sochára Ľudovíta Godeho (žiaka a spolupracovníka Juraja Rafaela Donnera). Výber svätíc a svätcov tiež veľa napovedá o objednávateľoch, najmä o barónke Terézii Klobušickej-Forgáčovej. Identifikovať ich pomáhajú odevy a atribúty. Na hlavnom oltári stoja na mohutných konzolách. Po stranách sú svätice – vľavo sv. Apolónia so zubárskymi kliešťami, vpravo sv. Barbora s kalichom. Medzi stĺpmi sa vľavo nachádza sv. Ján Nepomucký v jeho typickom oblečení, s krížom v pravej ruke a biretom v ľavej ruke a vpravo sv. Ján z Kríža v kňazskom rúchu, s krížom v ruke (spolu s Teréziou z Ávily reformátor rehole karmelitánov). V nadstavci oltára vidíme baldachýn so sochou Krista padajúceho pod Krížom, po stranách anjelov. Vľavo s táckou?, vpravo so šatkou Veroniky a vo vrchole sv. Michal archanjel.
V kaplnke vpravo nájdeme oltár s novším obrazom Ukrižovaného, vľavo sochu Matky Márie Bolestnej, vpravo sv. Kataríny Sienskej v dominikánskom rehoľnom rúchu s horiacim srdcom v ruke. V nadstavci je žehnajúci Boh Otec v lúčovej gloriole.
V kaplnke vľavo sa nachádza oltár s kópiou povestného zázračného obrazu Preblahoslavenej Panny Márie Trnavskej pod „donnerovským“ baldachýnom a vľavo postava sv. Františka z Pauly s typickou bradou v pustovníckom odeve, s pásom kajúcnika, naboso v sandáloch a lebkou v ruke, na druhej strane je postava exaltovanej svätice Terézie z Ávily, bosej karmelitánky. V nadstavci socha Krista bičovaného pri stĺpe. „Godeovskú“ kvalitu má aj reliéf – Lúčenie apoštolov Petra a Pavla pri zatýkaní – na kazateľnici.
Výberu svätíc a svätcov na oltári sa nepochybne venovala objednávateľka Terézia Klobušická-Forgáčová (obvyklé už v stredoveku). Mohlo ísť o patrónov jej rodu a mala aj nejaký vzťah k prísnej reholi karmelitánov – Terézia z Ávily a Ján z Kríža. Pustovník František z Pauly mohol súvisieť s menom manžela Forgáča.
Poslucháči koncertu možno počuli o forgáčovských náhrobkoch v kryptách kostola. V súčasnosti sú z dôvodov ochrany zamurované. Ich texty prepísal študent Jozef Kraus v seminárnej práci: Farnosť Komjatice (Bohoslovecká fakulta BB 1994). Pozoruhodné sú tiež štyri veľké barokové obrazy, ktoré sú voľne zavesené v bočných kaplnkách. Na každom je v hornej časti Sviatosť oltárna v monštrancii. Texty z nich sú podrobne prepísane v spomenutej seminárnej práci. V dolných častiach obrazov sú výjavy naznačujúce jej pôvod. Na obrazoch v pravej kaplnke vidíme v dolnej časti Poslednú večeru a Baránka Božieho a v pravej kaplnke zas na obraze pätnásť anjelov a Narodenie Ježiška. Maliarska kvalita týchto obrazov svedčí o práci dielne niektorého významného maliara. Najviac pripomína práce Jána Ignáca Cimbala (Johann Ignaz Cimbal 1722 – 1795). Inou otázkou však je, odkiaľ pochádzajú. Natíska sa možnosť, že boli pôvodne v objektoch zrušeného neďalekého kamaldulského kláštora v Nitre na Zobore, zrušeného roku 1782. Ale tematický cyklus obrazov liturgickej oslavy Sviatosti Oltárnej v monštrancii pripomína tiež jezuitskú úctu (v Trnave zrušené ich inštitúcie v rokoch 1773 a 1777).
Napokon sa tu, pri kostole svätých Petra a Pavla, stretneme aj s architektonicko-výtvarným dielom, ktorého objednávateľom bol rod Grasalkovič. Ide o jedinečnú hornú časť Kalvárie, ktorá pri kostole vrcholí monumentálnym nástupným schodiskom na terasu objektu kaplnky Božieho Hrobu na kruhovom pôdoryse. Schodisko i terasu lemuje veľkolepé kamenné barokové balustrádové zábradlie. Na pódiu terasy stojí súsošie vyvrcholenia Kalvárie – v strede kríž s Ukrižovaným, skulptúry Bolestnej Matky Márie a apoštola sv. Jána a po stranách kríže s ukrižovanými lotrami. Menšími schodiskami je tento architektonicko-výtvarný skvost zviazaný s úrovňou objektu kostola na strane apsidy jeho svätyne. Objekt dokončili roku 1793 a jej predchodcom bola veľmi podobná kalvária v Gödöllö, ktorú postavili v rokoch 1771 – 1775. V oboch prípadoch bol donátorom už syn (Antona I. z druhého manželstva), Anton II. Grasalkovič. V Gödöllö bol projektantom ich stály architekt Ján Mayerhoffer, syn Andreja Mayerhoffera, ktorý projektoval nielen kaštieľ v Gödöllö a Bratislave, ale i mnoho kostolov.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Zdroj fotografií: komjatice.fara.sk
