Bardejov
Bazilika sv. Egídia
Koncert v bardejovskom kostole sv. Egídia (Saint Gilles) je zážitkom v priestore, ktorý je v mnohom výnimočným dedičstvom architektúry i výtvarného umenia. A v niektorých prejavoch rekordným. Veľkolepá chrámová loď je gotickým bazilikálnym trojlodím – teda bočné lode sú nižšie ako stredná loď, ktorú presvetľujú okná nad strechami bočných lodí. (Na území dnešného Slovenska prevažujú neskorogotické halové trojlodia – teda aj bočné lode sú rovnako vysoké ako stredná loď.) Pohľadom dohora vnímame zložité neskorogotické rebrové klenby, ktoré svojou rôznosťou vypovedajú o troch etapách prestavieb klenutia. Klenby z obdobia okolo roku 1380 sú v bočných lodiach, v hlavnej lodi po roku 1480 (nahradila nižšiu staršiu), po roku 1448 dali postaviť dnešné veľké presbytérium, ktorého klenbu museli po dvadsiatich rokoch nahradiť novšou.
Existujú aj informácie o majstroch. Kostol bol mestský, farský, a tak v tunajšom archíve sú vzácne zachované dokumenty aj o jeho staviteľoch. Mnohé sa dá vyčítať aj zo slohu, o ktorom vypovedajú samotné artefakty. Tak steny a klenby v bočných lodiach datuje do obdobia okolo 1380 konzola vtedajšej klenby hlavnej lode – listová s maskou, viditeľná v zadnej časti lode. Roku 1448 poverila mestská rada bardejovského kamenára Mikuláša postavením novej väčšej svätyne i kráľovského oratória nad sakristiou na jej severnej strane. Už roku 1464 bola jeho klenba vo svätyni poškodená a tak povolali z Košíc známeho Majstra Štefana, ktorý vybudoval novú, so sieťovým obrazcom rebier. O rok dodal aj vynikajúce kamenné pastofórium. Po roku 1480 pristavali na južnej strane kaplnky P. Márie a sv. Ondreja a medzi nimi majster Urban vybudoval predsieň hlavného vstupu s kaplnkou sv. Alžbety na poschodí. Niekedy vtedy vybudovali aj novú, vyššie posadenú klenbu hlavnej lode s nezvyčajným obrazcom rebier kombinujúcim sieťovú a krížovú klenbu. Z majstrov, ktorí tu vtedy zmluvne pracovali, to mohol byť kamenár Frankin Stemasek z Anspachu. Zachovala sa len detailná zmluva z roku 1486 o tom, že dostavia vežu, ale nezvyčajná klenba má paralely práve v okolí Norimbergu. Na pätke tejto klenby sa nachádza portrét staviteľa.
Vo vnútri chrámu reálne hovoríme o jedinečnom „rekorde“. Nachádza sa tu jedenásť gotických krídlových oltárov. Je to o dva viac, ako v chráme sv. Jakuba v Levoči. V lodi si tak pozrieme vzácnu kolekciu – oltár sv. Barbory, oltár sv. Alžbety, oltár sv. Anny, oltár Ukrižovania, oltár sv. Apolónie, oltár Vir dolorum, oltár sv. Erazma, oltár Piety, oltár Narodenia Pána (pozoruhodný detailmi i prejavmi neskorej gotiky). V bočných kaplnkách je ešte oltár sv. Ondreja a oltár Panny Márie, ktorý s touto kaplnkou dala postaviť vdova po richtárovi Veronika Magerová. Vybudoval ju spomenutý kamenár Urban 1482 – 1486. Pre záujemcov sú na obetnom stole každého oltára podrobné texty.
Pohľadu počas koncertu dominuje úžasná gotická Kalvária vrátane postranných krížov s lotrami z rokov okolo roku 1485. Tradične je toto súsošie umiestnené na tráme medzi svätyňou a loďou pod víťazným oblúkom. Ústredný kríž s mohutným korpusom Krista (takmer 3 m) zdobia na koncoch trojlisty s reliéfnymi symbolmi štyroch evanjelistov. Pozornosť si zaslúžia aj virtuózne vyrezávané sochy Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu, s dramaticky zriasenými drapériami, ako aj figúry lotrov s proporciami majstrovsky prispôsobenými podhľadu. Je to úžasný príklad európskeho gerhaertsovsko–stossovského prúdu v sochárstve poslednej tretiny 15. storočia.
Vpravo stojí vysoké kamenné gotické vežičkové pastofórium z roku 1465. Dielo výnimočného kameňosochárskeho majstrovstva Štefana z Košíc. Štvorboký svätostánok stojí na krútenej nohe a kolienkových konzolách, vysokánsky nadstavec má vo dvoch etážach tabernákulá so sochami svätých, celú zostavu ukončuje vysoká fiála. Štyri korunované svätice vo vrchole tu boli použité sekundárne, pretože pochádzajú už z obdobia tzv. krásneho slohu okolo roku 1400.
Je tu aj jedinečná gotická liata bronzová krstiteľnica z obdobia okolo roku 1450, zvyčajného kalichového tvaru, minuskulový kolopis a bohatú reliéfnu výzdobu. Pravdepodobne ju odliali v renomovanej kovolejárskej dielni Gaalovcov v Spišskej Novej Vsi. Sú tu aj vzácne a historicky pozoruhodné náhrobné kamenné platne.
Veľkolepej svätyni dominuje veľký oltár, ktorý je však nový, neogotický z konca 19. storočia. Vľavo nad sakristiou vidíme kráľovské oratórium a kaplnku sv. Kataríny. Konzola so sv. Jurajom pod klenbou oratória pripomína, že bolo určené pre kráľa Mateja Korvína. Klenbu svätyne vybudoval napokon roku 1465 majster Štefan z Košíc, ktorý tu zanechal aj konzolu so svojim portrétom.
Práve tu nás na stene iste prekvapí novodobá portrétna busta farára opáta Eduarda Kaczvinszkého z roku 1899. Pripomína, že bol vtedy organizátorom rekonštrukcie chrámu sv. Egídia. Kostol bol staticky poškodený ešte roku 1774, kedy sa zrútila veža a potom požiarom roku 1878. Odborne ju viedol profesor Imrich Steindl. Z pohľadu skúseností s prácami „v našej dobe“ to bolo neuveriteľné. V rokoch 1879 - 1899 kostol postupne rozobrali a reštaurujúc detaily znovu zložili. Pamiatka ostala prísne autentická. Znaky romantizujúcej regotizácie nesie napokon len hlavný oltár a tvar a detaily veže.
Tento bardejovský chrám nie je len pokladom umenia gotiky. Je aj príkladom veľkej kultivovanosti tunajšej reformácie. Práve koncert hudobných diel z tohto obdobia si vypočujeme sediac v ranobarokových laviciach. Ich poprsnicu i bočné čelá zdobia ornamentálne rastlinné drevorezby a motívy tordovaných stĺpikov. Vyrezali ich po roku 1650, pravdepodobne v levočskej dielni Krištofa Kollmitza. Jedinečnými stolársko-rezbárskymi dielami sú aj ďalšie lavice a stallá. Na stene lode vidíme veľký barokový obraz Prebodnutie Krista kopijou. Bol súčasťou evanjelického hlavného oltára z roku 1655. Dielo vytvoril bardejovský maliar Peter Stöckel ako kópiu obrazu od P. P. Rubensa.
16. a 17. storočie tu bolo zvláštnym obdobím. Dôkladné opevnenie, ale aj poloha bokom od bojového diania spôsobili, že Bardejov bol mestom kultúry. Na mestskej škole pôsobil humanista európskeho formátu Leonard Stöckel, pracovala tu významná tlačiareň Dávida Gutgessela, tunajší organista Zacharias Zarewutius skomponoval diela, ktoré patria k pokladom európskej barokovej polyfónie. V známej vianočnej omši použil hudobné motívy ľudovej hudby valašských pastierov. Jedinečný súbor gotických oltárov v chráme sv. Egídia sa tu zachoval vďaka kultivovanosti týchto osobností. Leonard Stöckel už roku 1531 zabránil ich odstráneniu „horlivejšími“ kolegami a ako autor nového vyznania evanjelickej viery najdôležitejších miest regiónu „Confessio Pentapolitana“, zapracoval do neho aj úctu ku kráse kultúrneho dedičstva.
Autor textu: Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
