Piešťany

Kristýna Ševčíková vyštudovala hereckú školu v Prahe. Spolupracovala s talentovanými českými režisérmi ako je Jiří Š. Hájek, Adam Doležal alebo Josef Kačmarčík. Po absolutóriu nastúpila do Metropolitného divadla Praha, kde pôsobí dodnes. Účinkuje nielen v rozprávkach a Balade pre banditu v réžii Dany Bartůňkovej, ale tiež v predstaveniach ako je Kytice a Máj v réžii Michaela Taranta. Okrem divadla sa venuje aj rozhlasovej práci. Pôsobila v pražských rádiách Expres FM a rádio Blaník, v ktorom v súčasnosti stále pracuje na pozícii redaktora. Má skúsenosti tiež s kamerou, či už ide o študentské filmy alebo české seriály. V súčasnosti zavítala tiež do dabingu.  

 

Sabina Valová vyštudovala herectvo na Medzinárodnom konzervatóriu Praha. Hneď po ukončení štúdií hosťovala v Divadle bez hraníc, v Branickom divadle alebo hrala s divadelnou spoločnosťou SemTamFór. V súčasnosti pôsobí v Metropolitnom divadle Praha, kde ju môžete vidieť v inscenáciách ako Máj, Kytice, Balada pre banditu a v ďalších muzikálových rozprávkach z repertoáru divadla. V Prahe hrá tiež v Divadle Radka Brzobohatého, napríklad v predstavení Lakomec alebo v rozprávke Bordelína. Poznať ju môžete i z televíznej obrazovky – účinkovala v 17 epizódach seriálu ZOO.

 

Valentina Mara je čiastočne albánskeho pôvodu. Od šiestich rokov sa venuje klasickému spevu. Po úspešnom zakončení štúdia na gymnáziu Duhovka nastúpila do Metropolitného divadla Praha. V divadle pôsobí od roku 2023, kde účinkuje v inscenáciách Kytice, Máj, S čerty nejsou žádné žerty, O pejskovi a kočičce, jak zachránili hrad a Ať žijí strašidla. Má tiež skúsenosti s pohybom pred kamerou, hrou na klavíri alebo trebárs jazdou na koni.

 

Dana Bartůňková roku 1981 absolvovala hudebno-dramatické oddelenie Štátneho konzervatória v Prahe a potom účinkovala 12 rokov v Krajskom divadle v Kolíne. Následne dva roky hrala v pražskom Divadle Komedie a v rokoch 1995-2005 v Divadle Skelet.  Hrala v televíznych filmoch ako napríklad Plechová kavalerie, Skúšky z dospelosti alebo Návštevníci a Chlapci a chlapi. Medzi jej významné postavy patrí princezná Angelina v obľúbenej českej rozprávke S čerty nejsou žerty. Hlavnú úlohu hrála vo filme Skleníková Venuša. Okrem herectva sa venuje i ďalším tvorivým činnostiam pre divadlo. Píše hry a navrhuje kostýmy. Roku 2006 spoločne so svojím partnerom Jiřím Sequensom založila Metropolitní divadlo Praha, ktorého súbor sa skladá z činoherných a muzikálových hercov pražských divadelných scén.

 

Michal Dadura pochádza z Českých Budějovic, kde s divadlom tiež začínal. Vďaka starému otcovi, ktorý v Jihočeskom divadle pôsobil dlhé roky, sa už ako školák ocitol na doskácáh, ktoré znamenajú svet. Hral menšie roly v niekoľkých inscenáciách tak činoherných ako aj operných. Po neúspešnom pokuse študovať Vysokú ekonomickú školu sa rozhodol ísť k divadlu. Pôsobil v Jihočeskom divadle České Budejovice, Mestskom divadle Kladno a hral s niekoľkými súbormi ako v Prahe, tak i mimo nej. Momentálne pôsobí v Metropolitnom divadle Praha. Okrem herectva a

divadla ako takého je jeho veľkým koníčkom šport a to hlavne hokej, ktorý v mladosti  hrával veľa rokov.

 

Jindřich Hrdý začal s hereckou kariérou ako 10-ročný na zájazdoch, kde hral Veruňáka v Karafiátových chrobáčikoch. Neskôr hral v seriáli F. L. Věk a následne rozprávkach a televíznych inscenáciách pre Českú televíziu. Po skončení základnej školy sa vyučil v družstve Soluna za zlatníka a po vyučení absolvovala skúšku na Pražské konzervatórium. V piatom a šiestom ročníku už hral v divadle J. Wolkra. Po škole nastúpil do Západočeského divadla v Chebe, kde bol jednu sezónu. Jednu sezónu hral aj v divadle F. X. Šaldu v Liberci. Päť divadelných sezón pôsobil v Příbrami a následne odišiel do slobodného povolania a v divadlách pôsobí pohostinsky. Patria k nim divadlá Pod Palmovkou, Ungelt a divadlo Kladno. V súčasnosti pôsobí v Metropolitním divadle Praha.

 

Jan Pospíšil vyštudoval hereckú školu na východnej Morave, odkiaľ pochádza. Aktívne sa venuje divadlu a aktuálne pôsobí v troch súboroch s perspektívnymi repertoármi a talentovanými ansámblami. Rád občas účinkuje i pred/za kamerou.

 

Michael Tarant absolvoval pražské konzervatórium roku 1977. Okrem skúseností so štúdiovým divadlom pôsobil na praxi v Národnom divadle ako asistent réžie činohry, kde získal cit pre veľký priestor a početné obsadenie.  Na svojom konte má viac než 160 úspešných inscenácií doma i v zahraničí. V osmdesiatych rokoch začal režírovať – najprv v Mestskom divadle v Kolíne, v Hradci Králové, vo Východočeskom divadle v Pardubiciach, kde bol tiež umeleckým šéfom. Po revolúcii sa stal umeleckým šéfom činohry Národného divadla moravskosliezskeho v Ostrave, neskôr bol riaditeľom a umeleckým šéfom Stredočeského divadla v Kladne, kde realizoval napr. Cyrana z Bergeracu alebo Zvonára u Matky Božej. Ďalej bol umeleckým šéfom činohry Moravskosliezskeho divadla v Olomouci. V súčasnosti pôsobí v slobodnom povolaní.

Spolupracuje s mnohými divadlami najrôznejšieho typu. Charakteristická pre jeho tvorbu je vysoká muzikalita a emocionalita predstavenia. Jeho tvorba zahŕňa inscenácie klasickej a experimentálnej činohry, opery, baletu i filmu. Režíroval na takmer všetkých domácich scénach, ale aj v zahraničí, napr. v Španielsku, Poľsku, v Litve, v Nemecku, Taliansku a vo Švédsku.

Spolupracoval tiež s brnianskou JAMU, s Pražským a Ježkovým konzervatóriom, kde so študentmi naštudoval napríklad Krvavú svadbu a rockovú operu Juno a Avos.

Jeho inscenácie získaly rad ocenení na najrôznejších festivaloch. V poslednej dobe predovšetkým jeho operné réžie majú veľké úspechy a bývajú už tradične prezentované na celoštátnej prehliadke operných divadiel. Roku 2007 bola tromi cenami ocenená jeho inscenácia Jenůfa (Národné divadlo Moravskosliezske), roku 2008 Attila (Moravské divadlo Olomouc) a Grécke pašie (Národné divadlo Moravskosliezske), roku 2009 Simone Boccanegra (Divadlo F. X. Šaldu v Liberci) a roku 2010 Carmen (Moravské divadlo Olomouc). Úspešnú Jenůfu režíroval roku 2009 so svetovým obsadením tiež v divadle Teatro Cervantes v španielskej Malage.

Medzi jeho najvýznamnejšie réžie ďalej patrí dramatizácia Vančurovho románu Markéta Lazarová (ND Brno, Poľsko, Moravské divadlo Olomouc), Kupec benátský (NDMS Ostrava), Vojvodkyňa valdštejnských vojsk (MD Olomouc), August, August, August (VČD Pardubice), hudobné inscenácie pre VČD Pardubice v spolupráci s Pardubickou filharmóniou Na miskách váh a Amadeus, séria opier pre NDMS Ostrava -  Nabucco, Káťa Kabanová, Židovka z Toleda, Divadlo za bránou, Manon Lescaut, Bohéma, Nemá z Portici, Mozartove Don Giovanni a Figarova svatba s libretom od J. Nohavicu, opery pre Divadlo F. X. Šaldu v Liberci – Cavalleria rusticana, Komedianti, Madam Butterfly, ďalej Dalibor, Carmen a Prodaná nevěsta pre MD Olomouc. Ten, ktorý dostáva facky (L. Andrejev) v Moravskom divadle Olomouc, Príď kráľovstvo tvoje, operu Nemá z Portici (D. Auber), Médea v spolupráci s Komornou filharmóniou Pardubice a Východočeským divadlom Pardubice, s ktorou hosťovali s veľkým úspechom v Nemecku.

S absolventmi konzervatória Jaroslava Ježka zrežíroval českú premiéru rockovej opery Juno a Avos, ďalej naštudoval operu Dimitrij v Štátnej opere Praha, Nabucco + Viva Verdi (MD Olomouc-dvojprojekt), inscenáciu Mesačný bes (Divadlo na Vinohradoch), Její pastorkyňa (ND Ostrava) a Židovka, Káťa Kabanová, Viva Verdi a Hamlet pre poľský Tešín.

Inscenoval operu Knieža Igor pre plzeňské Divadlo J. K. Tyla, činohernú inscenáciu Staviteľ Solness od H. Ibsena pre MD Olomouc a v Poľsku úspešnú Markétu Lazarovú. V súčasnosti sa okrem režírovania venuje aj činnosti pedagogickej a poradnej v oblastiach českej kultúry. Súčasne je tiež členom rôznych kultúrnych komisií, akadémií a ocenení (ceny Thálie atď.)

​

Jiří Sequens  sa v umeleckom priestore pohyboval už od malička, keďže jeho otcom bol režisér Jiří Sequens st. Ako dieťa si zahral v komparznej úlohe v otcovom filme Partia krásneho dragouna alebo v seriáli Tridsať prípadov majora Zemana. Rozhodol som sa nastúpiť na Štátnom konzervatóriu v Prahe. Už počas štúdií dostal angažmán v Krajskom divadle v Kolíne. Konzervatórium absolvoval roku 1983, naďalej však zostal hercom kolínskeho divadla a od konca 80. rokov sa hereckému povolaniu venuje v slobodnom povolaní. V rokoch 1988-1993 pôsobil v divadle Ta Fantastika a následne hereckú dráhu opustil.  Ešte ako študent konzervatória sa dostal i pred filmovú kameru a to v menších rolích. Napríklad vo filmoch Vítr v kapse alebo Copak je to za vojaka. V súčasnosti pôsobí v Metropolitnom divadle Praha, ktoré založili spoločne s partnerkou herečkou Danou Bartůňkovou roku 2006.